„Transakčná daň podporuje nárast šedej ekonomiky,“ varuje expertka. Výpadok presahuje 197 miliónov eur, experiment sa rúca

Výber transakčnej dane na Slovensku naďalej výrazne zaostáva za očakávaniami štátu. Za obdobie od apríla do konca júla 2025 priniesla do štátneho rozpočtu len 168 miliónov eur. Ak by sa tento trend nezmenil, celoročný výber by sa pohyboval približne na úrovni 378 miliónov eur.

V porovnaní s pôvodným plánom vlády, ktorá očakávala 575,5 milióna eur, ide o výpadok približne 197,5 milióna eur. Menej však štát vyberie aj oproti revidovanému odhadu z 1. augusta, keď Ministerstvo financií SR znížilo očakávania na 420 miliónov eur – výpadok oproti tejto úprave predstavuje približne 42 miliónov eur.

Tieto údaje vyplývajú z najnovších štatistík priebežného plnenia štátneho rozpočtu, ktoré zverejnilo Ministerstvo financií SR.

Príjmy štátu zaostávajú, podnikateľské prostredie sa zhoršuje

Vývoj okolo transakčnej dane zapadá do širšieho obrazu vývoja slovenských verejných financií. Koncom júna 2025 analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR zverejnili revíziu odhadov daňových a odvodových príjmov. Oproti februárovej prognóze očakávajú výpadok 452 miliónov eur. V porovnaní so schváleným rozpočtom by mal byť výpadok ešte výraznejší – až 933 miliónov eur.

Dôvody sú viaceré, no podľa odborníkov zohráva transakčná daň v tejto skladačke kľúčovú úlohu. Jej neštandardné nastavenie nielenže neprináša očakávané príjmy, ale navyše deformuje podnikateľské prostredie a motivuje firmy vyhýbať sa ďalším daniam.

„Transakčná daň  povzbudzuje k nepriznávaniu ďalších daní“

Na problém dlhodobo upozorňuje Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton. Podľa nej nižší výber transakčnej dane indikuje nesprávne nastavenie, ktoré má však aj širšie negatívne dôsledky na výber ďalších daní.

„Transakčná daň je nastavená tak, že vyslovene povzbudzuje k nepriznávaniu ďalších daní kvôli presunu k využívaniu finančnej hotovosti. Štát na transakčnej dani nielen nevyberie, čo chcel, ale táto daň mu znižuje aj výber daní z príjmu aj DPH,“ uvádza Hallová.

Dopĺňa, že problém nie je len v technickom prevedení dane, ale v jej systéme, ktorý mení správanie firiem. Kým bezhotovostné prevody, ktoré vstupujú do účtovníctva, sú zaťažené sadzbou 0,4 % (s maximom 40 eur), hotovostné platby transakčnej dani nepodliehajú. To podľa nej vedie k rastu šedej ekonomiky.

Slovensko zostáva výnimkou v EÚ

Transakčná daň, ako ju zaviedla slovenská vláda, je v rámci EÚ raritou. V súčasnosti ju v rámci Únie využíva len Maďarsko – a to v odlišnej podobe. Slovenský model tak zostáva osamotený nielen v rámci regiónu, ale aj v širšom kontexte daňových systémov.

„Od zverejnenia detailov k nastaveniu chystanej transakčnej dane bolo jasné, že očakávaný výber je nereálny. Tým však nanešťastie škody nekončia. Nastavenie transakčnej dane podporuje nárast šedej ekonomiky zvýhodňovaním hotovostných operácií, z ktorých štát  na dani často nevyberie ani cent,“ konštatuje Hallová.

Zároveň upozorňuje, že podnikateľské prostredie na Slovensku je dlhodobo zaťažené extrémne vysokým daňovo-odvodovým zaťažením. „Navyše Slovensko má druhé najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v EÚ a príliš vysokú daň z príjmov pre veľké firmy. Tento mix od začiatku roka veľmi ťažko dolieha na slovenskú ekonomiku, ktorá výrazne spomaľuje,“ dodáva.

Investori Slovensko opúšťajú, odrádza ich daňový systém

Na nepriaznivé podmienky podnikania reagujú aj zahraniční investori. Zatiaľ čo v roku 2023 prišlo na Slovensko 484 priamych zahraničných investícií v objeme približne 3,95 miliardy eur, o rok neskôr ich bolo už len 28 s hodnotou 1,7 miliardy eur. V roku 2025 sa podľa aktuálneho vývoja neočakáva viac ako 500 miliónov eur.

Hallová upozorňuje, že slovenský daňový systém obsahuje viacero zbytočných výnimiek, ktoré znižujú jeho funkčnosť a predvídateľnosť. „Dlhoročná prax po celom svete potvrdzuje, že hotovostné operácie vždy motivujú firmy smerovať časť operácií kompletne mimo účtovníctva. Okrem toho v situácii príliš vysokých daní a enormného zaťaženia sa firmy snažia o ešte výraznejšiu optimalizáciu,“ vysvetľuje.

Podľa nej by sa štát mal snažiť daňový systém zjednodušiť a nastaviť tak, aby motivoval firmy platiť dane, nie sa im vyhýbať. „Súčasné nastavenie daňového systému na Slovensku však funguje presne opačne. Obsahuje zbytočné výnimky, vysoko zdaňuje príjmy a tiež enormne zaťažuje cenu práce, a to tlačí firmy do výraznej optimalizácie, pri ktorej štát prichádza o dane,“ dodáva Hallová.

Namiesto očakávaného posilnenia verejných financií čelí slovenský rozpočet ďalšiemu výpadku príjmov. Transakčná daň zatiaľ nepriniesla ani zrevidovaný výber a zároveň sa ukazuje, že deformuje podnikateľské prostredie. Odborníci varujú, že ak sa jej parametre nezmenia, negatívne vplyvy môžu narastať – nielen vo výbere samotnej dane, ale aj v dôvere podnikateľov, investíciách a celkovom výkone ekonomiky.

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny