Transakčná daň zlyháva: Nenapĺňa rozpočet a ešte aj škodí ekonomike

Transakčná daň bola jedným z kľúčových konsolidačných opatrení vlády na rok 2025. Už po siedmich mesiacoch jej fungovania sa však ukazuje, že ambiciózne plány Ministerstva financií SR sú nereálne.

Výber dane výrazne zaostáva za očakávaniami. Mnohí odborníci zároveň upozorňujú, že samotná daň spôsobuje ekonomike viac škôd než osohu, uvádza v tlačovej správe spoločnosť Grant Thornton. 

Výber transakčnej dane zaostáva

Pôvodný plán vlády počítal s výberom 575,5 milióna eur v roku 2025. Už v lete však bolo jasné, že cieľ je nesplniteľný, a Ministerstvo financií SR postupne dvakrát znížilo odhad – najskôr na 420 miliónov eur, neskôr na 390 miliónov eur. Napriek týmto korekciám realita ukazuje ešte slabšie výsledky.

Najvyššia DPPO v regióne, vyššia ako v Škandinávii.
Transakčná daň.
Osobitný odvod podnikov v regulovaných odvetviach.
Druhé najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v EÚ.
Deficit verejných financií stále 5% HDP.
Veď keď sme zvýšili dane, zvýšime aj ekonomický rast.
Easy peasy. pic.twitter.com/sVUpoynd9q

— Radovan Durana (@RadovanDurana) November 25, 2025

Za apríl až október tohto roka firmy odviedli na transakčnej dani len 283,3 milióna eur (stav k 31. novembru), pričom mesačný výber sa stabilne pohybuje na úrovni okolo 41 miliónov eur. Ak sa tento trend prenesie do konca roka, celková suma by mala dosiahnuť približne 370 miliónov eur.

Bol by to výrazne nižší výkon – takmer o tretinu nižší, ako predpokladal štát v schválenom rozpočte. Potvrdzujú to aj dáta z Priebežného plnenia štátneho rozpočtu na webe Ministerstva financií SR.

Daňová poradkyňa Silvia Hallová upozorňuje, že už od začiatku bolo jasné, že očakávaný výber je nadhodnotený. Podľa nej ide o neštandardnú a zároveň nesprávne nastavenú daň, ktorá nemá potenciál priniesť plánované objemy zdrojov. Navyše dáta naznačujú aj mierny pokles mesačného priemeru – z pôvodných 42 miliónov eur na súčasných 40,47 milióna eur.

Transakčná daň podľa odborníkov škodí ekonomike a rozširuje šedú zónu

Najväčší problém transakčnej dane však nie je len jej nízky výnos, ale aj negatívne vplyvy na ekonomiku štátu. Daň zaťažuje bezhotovostné prevody sadzbou 0,4 % (max. 40 eur), zatiaľ čo hotovostné transakcie sú od dane úplne oslobodené. To motivuje firmy presúvať časť operácií do hotovosti, ktorá sa prirodzene jednoduchšie vyhýba účtovnému zachyteniu.

Podľa Silvie Hallovej tento mechanizmus priamo podporuje rast šedej ekonomiky, ktorá je na Slovensku už teraz jedna z najvyšších v rámci krajín Európskej únie.

„Štát na transakčnej dani nevyberie, čo chcel, no zároveň prichádza o príjmy z DPH aj daní z príjmu,“ uviedla. Upozorňuje tiež, že firmy pod vplyvom vysokého daňovo-odvodového zaťaženia ešte intenzívnejšie optimalizujú svoje procesy a presúvajú časť aktivít mimo oficiálne kanály. 

Lekári žiadajú Fica o odvolanie Kotlára: „Situácia môže viesť až k stratám na životoch“

K tomu sa pridáva aj tlak vysokých odvodov a dane z príjmov pre veľké firmy. Súčasné nastavenie daňového systému podľa Hallovej demotivuje podnikateľov, komplikuje administratívu a nepodporuje dobrovoľné plnenie daňových povinností.

Aktuálne výsledky výberu transakčnej dane ukazujú, že vláda nedokáže naplniť ani výrazne znížené odhady. Daň nielenže neprináša plánované zdroje, ale podľa odborníkov aktívne oslabuje výber ďalších daní a rozširuje priestor pre šedú ekonomiku.

V kombinácii s vysokým daňovým zaťažením podnikateľov vytvára nestabilné prostredie, ktoré brzdí slovenskú ekonomiku. Odborníci preto čoraz hlasnejšie volajú po zásadnom prepracovaní daňového systému, ktorý by motivoval firmy konať transparentne a zároveň by zabezpečil udržateľné príjmy pre štát.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika