3. svetová vojna už prebieha a svet sa láme na nové bloky. Analytici poukazujú na hlboké posuny v moci

Podľa portálu e15 sa dnešný svet nedá vysvetliť jednoduchým príbehom o dobrých a zlých aktéroch. Napätie sa stupňuje v celej Eurázii aj na Blízkom východe, pričom jednotlivé regionálne krízy sa spájajú do širšieho geopolitického toku. Ako upozorňuje bývalá poradkyňa amerického prezidenta Fionа Hillová, „tretia svetová vojna začala už dávno“ – v okamihu, keď Rusko spustilo inváziu s cieľom dobývať Kyjev.

Od roku 2022 vzniklo podľa e15 viacero paralelných ohnísk: Irán a Izrael si vymenili raketové údery, Severná Kórea dodáva Rusku vojakov a Čína poskytuje materiálnu podporu. Tieto väzby vytvárajú obraz koordinovanej osi Rusko–Irán–Čína–KLDR, ktorú zdroj opisuje ako modernú podobu „osi zla“.

Druhou stranou je Západ vedený USA, no jeho vnútorné napätie, polarizácia a ekonomické ťažkosti brzdia schopnosť reagovať. Príkladom je podľa e15 prezident Donald Trump, ktorý sľuboval ukončiť vojnu na Ukrajine do 24 hodín, no po pol roku konflikt pokračuje a ruské drony zasiahli aj Poľsko. Výrazná rétorika však naráža na slabnúci reálny vplyv.

Historické cykly moci a americká kríza podľa Friedmana

Zakladateľ think-tanku Geopolitical Futures George Friedman pripomína, že americká politika funguje v zhruba 50-ročných cykloch. Súčasný cyklus sa končí a Spojené štáty podľa neho zasiahla kombinácia finančnej záťaže, politickej paralýzy a medzinárodných povinností. Toto obdobie má byť podľa Friedmana turbulentnejšie než predchádzajúce, pretože zasahuje „príliš mnoho oblastí sveta naraz“.

Friedman upozorňuje aj na širší kontext posledného stretnutia prezidenta Trumpa s lídrami piatich stredoázijských štátov – bývalých sovietskych republík. Podľa neho má región Strednej Ázie stále silné väzby na Moskvu a ich prítomnosť vo Washingtone je signálom prebiehajúcej geopolitickej prestavby.

Aby sme pochopili tento moment, Friedman zdôrazňuje, že treba sledovať aj situáciu v Kaukaze. Arménsko, Gruzínsko a Azerbajdžan – tiež bývalé sovietske republiky – striedali konflikty a priblíženia k Rusku. Moskva má zároveň stabilizovanú kontrolu nad Severným Kaukazom, ktorý tvorí nárazníkovú oblasť medzi Ruskom a južnými krajinami regiónu.

Toto prepojenie dynamík Kaukazu, Strednej Ázie a ruskej vojenskej politiky vytvára širší obraz mocenských zmien, ktoré Západ podľa zdrojov prestáva efektívne ovplyvňovať.

Slabnúca mäkká sila a oslabené postavenie USA

Podľa e15 prechádza americká moc nielen ekonomickou a politickou krízou, ale aj úpadkom mäkkej sily – kedysi jedného z hlavných zdrojov globálneho vplyvu. V Japonsku podľa analytika Bruna Maçãesa takmer vôbec nie je vidieť prítomnosť americkej kultúry, čo je situácia, aká „za posledné storočie nemá obdobu“.

Súčasťou tohto ústupu je aj zníženie financovania Rádia Slobodná Európa či Hlas Ameriky. Výsledkom je priestor pre vplyvové operácie Ruska, Číny a ďalších mocností. Tento trend zasahuje aj európske demokracie, ktoré vnímajú oslabovanie hodnotového vplyvu Západu a rastúcu neistotu pri presadzovaní ľudských práv ako verejnej témy.

Súbežne rastú vnútropolitické násilné incidenty v USA. Podľa e15 za posledné mesiace zomrelo viacero verejných činiteľov, dom guvernéra Pensylvánie zasiahla zápalná fľaša a pred rokom len milimetre rozhodovali o živote Donalda Trumpa. Takéto udalosti prehlbujú polarizáciu a oslabujú spoločenskú stabilitu.

Európa medzi ekonomickým potenciálom a geopolitickými slabinami

Európska únia podľa e15 stále predstavuje ekonomického obra s konkurencieschopnosťou v sektore výroby a exportu, no čelí moderným výzvam, ktoré jej spomaľujú schopnosť reagovať. Draghiho správa o európskej konkurencieschopnosti, publikovaná pred rokom, je podľa jej autora dnes ešte naliehavejšia. EÚ ostáva závislá od amerického obranného priemyslu, nedokáže akcelerovať rozvoj AI a technologických odvetví a zápasí s obmedzeniami globalizácie.

Zároveň trpia členské štáty nedostatkom surovinovej sebestačnosti, čo oslabuje strategickú odolnosť Európy v čase, keď sa svet triešti na súperiace bloky. Autor e15 pripomína aj varovanie Nassima Nicholasa Taleba, podľa ktorého v prepojenom svete rastie počet príležitostí, ako sa môžu globálni aktéri navzájom zraňovať – či už ekonomicky, technologicky alebo politicky.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie