Tretina meditujúcich zažíva nepríjemné vedľajšie účinky. Nový výskum odhaľuje temnú stránku meditácie

Meditácia sa často prezentuje ako rýchla cesta k pokoju a k vyrovnanej mysli. Mnohí ju tak aj používajú: sadnú si na pár minút, sledujú dych a očakávajú, že napätie povolí. Psychológ Nicholas Van Dam z University of Melbourne však ukazuje, že tento príbeh má aj inú stranu. Jeho tím prišiel s novými zisteniami publikovanými v Clinical Psychological Science a tvrdí, že meditácia nemusí každému uľaviť. Pre niektorých ľudí skôr otvorí úzkosti, dezorientáciu či zvláštny odstup od vlastnej identity.

Van Dam oslovil takmer 900 meditujúcich naprieč Spojenými štátmi a výsledky hovoria jasne. Takmer 60 % účastníkov zažilo nejaký vedľajší účinok a približne tretina ho opísala ako nepríjemný. Časť ľudí vníma meditáciu ako oporu, no ďalší v nej narazia na vlastné tiene. Intenzívne prežívanie, zadržané emócie či neuzavreté spomienky sa počas cvičenia vynoria s nečakanou silou.

Informuje o tom web The Debrief a štúdia na portáli Sage Journals.

Ako sa z duchovnej praxe stal korporátny nástroj

Meditácia kedysi patrila do chrámov, kláštorov alebo na tiché retreaty. Dnes ju nájdeš v kanceláriách, vo well-being aplikáciách, v terapii aj v školských programoch. Prešla rýchlou cestou do mainstreamu, no bez toho, aby ju psychológia preverila rovnakými postupmi ako nové terapeutické techniky. Van Dam upozorňuje, že práve tu vzniká problém. Mindfulness kurzy sa začali šíriť rýchlejšie, než stihla odborná verejnosť posúdiť ich limity.

Predchádzajúce výskumy zdôrazňovali najmä prínosy – pokoj, sústredenosť, lepšiu kontrolu emócií. Menej pozornosti však venovali tomu, čo sa deje, keď sa tieto ideálne očakávania nenaplnia. Mnohí ľudia hlásili panické záchvaty, prívaly traumatických spomienok či stavy, keď im vlastné telo pripadalo cudzie. V niektorých štúdiách sa tieto reakcie objavili len u malej časti účastníkov, v iných zas u prekvapivo veľkej.

Čo sa v mysli skutočne deje

Van Damov tím sa rozhodol zhromaždiť podrobný obraz o tom, čo meditácia v ľuďoch skutočne spúšťa. Vytvorili 30-bodový zoznam možných reakcií – od nenápadného nepohodlia až po výrazné narušenia prežívania – a požiadali účastníkov, aby ich hodnotili podľa intenzity a dopadu na každodenný život. Tak získali mapu zážitkov, o ktorých by mnohí za iných okolností ani nevedeli, že patria k meditácii.

Najčastejšie sa objavila zvýšená úzkosť a zvláštny pocit odpojenia od vlastného tela či identity. Pre väčšinu ľudí zostali tieto pocity zvládnuteľné, no približne 9 % účastníkov priznalo, že im narušili bežný deň. Silnejšie reakcie hlásili najmä tí, ktorí už pred meditáciou bojovali s psychickou záťažou. Riziko zvýšili aj intenzívne tiché retreaty, pri ktorých sa človek ocitne s vlastnou mysľou bez akýchkoľvek únikov.

Van Dam napriek tomu odmieta jednoduché závery. Tvrdí, že meditácia nemusí tieto stavy vytvárať, môže ich len zviditeľniť. Podľa neho až dlhodobé sledovanie ukáže, či meditácia prispieva k zhoršeniu psychického rozpoloženia, alebo odhaľuje problémy, ktoré by sa inak ohlásili neskôr.

Dôležitejšia než pokoj je informovanosť

Výskumníci preto nevyzývajú ľudí, aby sa meditácie báli. Skôr apelujú na to, aby ju brali realisticky. V terapii je bežné, že terapeut vysvetlí aj možné riziká ešte predtým, než klient začne s novým postupom. Van Dam tvrdí, že mindfulness techniky si zaslúžia rovnaký prístup. Nie preto, aby odradili, ale aby vytvorili férové očakávania.

Meditácia môže priniesť úľavu aj skrehnutie. Prechodné nepohodlie je prirodzenou súčasťou intenzívneho sebapozorovania, no ak prerastie do trvalého rušenia každodenného života, patrí k tomu, čo treba zachytiť a riešiť. S rastúcou popularitou mindfulness programov rastie aj potreba otvorene hovoriť o ich hraniciach. Van Dam to zhrnul presne: meditácia nie je univerzálny recept. A ak niekomu nesadne, nie je to zlyhanie – len signál, že jeho psychika potrebuje inú cestu k rovnováhe.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti