Tretina Slovákov si v roku 2025 nemôže dovoliť týždennú dovolenku. Má to 3 hlavné dôvody

20. októbra 2025 o 08:00

Prečo si až tretina Slovákov nemôže dovoliť týždennú dovolenku?
Dáta ukazujú nelichotivý obraz kúpyschopnosti

Ilustračná fotografia TASR/Erika Ďurčová

Prečo si až tretina Slovákov nemôže dovoliť týždennú dovolenku?
Dáta ukazujú nelichotivý obraz kúpyschopnosti

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Najnovšie dáta Eurostatu odhalili, že až 32 % Slovákov si nemôže dovoliť ani týždennú dovolenku mimo domova, čo nás radí na ôsmu najhoršiu priečku v Európe. V porovnaní s európskym priemerom na úrovni 27 % sme na tom výrazne horšie.

Česi na tom nie sú tak zle

V susednom Česku je podiel ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť týždňový oddych, približne polovičný. Podľa Finaxu, ktorý dáta analyzoval, je za tým viacero dôvodov – rast cien, nižšie mzdy a slabšia kúpyschopnosť domácností.

„Pod touto situáciou sa podpisuje najmä prudký rast domácich cien v sledovanom období, čo znížilo disponibilný príjem domácností, ale aj rast cien v zahraničí. Práve schopnosť našetriť si na dovolenku trvá ľuďom dlhšie. Zásadným faktorom je aj nižšia vyspelosť ekonomiky, ktorá zapríčiňuje, že mzdy na Slovensku sú menšie ako v zahraničí,“ vysvetľuje Linda Gáliková, head of PR vo Finaxe.

Rozdiel v reálnej kúpyschopnosti medzi Slovenskom a priemerom EÚ je podľa analytikov až 15,3 %. To znamená, že pri rovnakých cenách si Slováci môžu dovoliť výrazne menej ako ich západní susedia.

Môžeš si tento rok dovoliť týždennú dovolenku mimo domova?

Áno, bez problémov.

Áno, ale len s veľkým šetrením.

Nie, nemám na to financie.

Tento rok neplánujem dovolenku.

Nielen ekonomika, ale aj história a kultúra

Okrem čisto ekonomických dôvodov zohráva úlohu aj historicko-kultúrne pozadie. Slovensko je krajina s rurálnou tradíciou a kratšou históriou masového cestovania. Mnoho ľudí – najmä zo sociálne slabších skupín – uprednostňuje pokrytie základných životných potrieb pred voľnočasovými výdavkami, akými je aj dovolenka.

Pre niektorých Slovákov je aj domáci oddych finančne náročný – náklady na pohonné látky, ubytovanie, stravu a vstupy do atrakcií sú neraz porovnateľné so zahraničím. Navyše, aj v zahraničí ceny vzrástli – v dôsledku inflácie a rastu dopytu.

Kto je na tom horšie ako my?

V rebríčku krajín, kde si najviac ľudí nemôže dovoliť týždňovú dovolenku, nás predbehli najmä štáty z juhu a východu Európy – Rumunsko, Grécko, Bulharsko, Maďarsko, Portugalsko, Španielsko a Chorvátsko.

Na opačnom konci rebríčka sú krajiny ako Island, Luxembursko, Švédsko či Nórsko, kde si týždeň oddychu nemôže dovoliť len zanedbateľná časť populácie.

Dobrou správou je, že v čase sa situácia na Slovensku zlepšuje. Ešte v roku 2014 si dovolenku nemohlo dovoliť až 48,8 % obyvateľov. Dnes je to zhruba o 17 percentuálnych bodov menej. Napriek tomu sa Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami posunulo nižšie, čo naznačuje, že iné krajiny sa zlepšovali rýchlejšie.

Odborníčka radí: šetriť cielene, investovať rozumne

Podľa Finaxu by sa Slováci mali na dovolenku pripravovať dlhodobo, nie naraz. Odporúčajú sporiť aspoň rok vopred, pravidelne a na separátny účet, ktorý nie je spojený s bežnou spotrebou.

„Ideálne je využiť krátkodobé investičné sporenia, ktoré zabezpečia, že peniaze neminieme na iné veci, avšak budeme ich mať dostupné v prípade potreby ich čerpania. A zároveň ich touto cestou čiastočne ochránime aj pred infláciou,“ dodáva Gáliková.

Ďalším tipom je vyhýbanie sa hlavným turistickým sezónam, keď sú letenky, ubytovanie aj služby najdrahšie. Cestovanie mimo sezóny môže ušetriť desiatky až stovky eur.

Napriek rastu platov si mnohí Slováci reálne pohoršili

Aj keď sa priemerné platy na Slovensku v roku 2025 postupne zvyšujú, pre mnohé domácnosti to stále neznamená reálny nárast kúpyschopnosti. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR rástla priemerná mesačná mzda v auguste medziročne vo všetkých desiatich mesačne sledovaných odvetviach.

Najvyšší nárast – až o 9 % – zaznamenali reštaurácie a pohostinstvá, najnižší len o 0,5 % oblasť predaja a opravy motorových vozidiel. Keď však berieme do úvahy infláciu, reálny rast platov sa týkal len šiestich odvetví.

V ostatných štyroch reálne mzdy klesli – najviac v segmente predaja a opráv áut (–3,6 %) a vo vybraných trhových službách (–2,2 %). V priemysle a v oblasti informácií a komunikácie bol pokles miernejší, no stále citeľný.

Tieto čísla ukazujú, že napriek oficiálnemu rastu platov sa mnohým Slovákom znižuje reálna hodnota ich zárobkov, čo im ďalej komplikuje možnosť vytvárať si finančnú rezervu – napríklad aj na základné formy oddychu, akou je týždenná dovolenka.