Tretina veľkých podvodov v EÚ vedie na Slovensko: „Je ťažké pochopiť, že si tieto prípady nikto nevšimol“

Na Slovensko pricestovala hlavná európska prokurátorka Laura Codruța Kövesi s jasným cieľom – upozorniť na rozsiahle podvody s DPH a colné podvody, v ktorých má krajina kľúčové a mimoriadne znepokojujúce postavenie, upozornili tvnoviny.sk.

Európska prokuratúra (EPPO) má aktuálne v celej Európskej únii stovky prípadov tohto typu. Podľa Kövesi platí, že približne tretina z nich je prepojená so Slovenskom – či už cez slovenských občanov, firmy alebo spoločnosti so sídlom v krajine, hovorí pre Denník N.

Ako vysvetlila pre portál 360tka, Slovensko sa stalo dôležitým článkom v reťazcoch organizovaného zločinu. Ten cieli na národné aj európske rozpočty. Nejde pritom len o jednotlivé entity, ale aj o „systémovú účasť profesionálnych priekupníkov s peniazmi, ktorí pôsobia tu na Slovensku“.

Podľa priebežných odhadov sa škody v už otvorených vyšetrovaniach pohybujú vo výške viac ako pol miliardy eur a len na Slovensku sa podľa prokuratúry aktuálne prešetruje 136 prípadov s odhadovanou škodou 900 miliónov eur. Vysvetlila prokurátorka pre tvnoviny.sk. 

Konkrétne údaje výročnej správy EPPO potvrdzujú, že EPPO v roku 2024 evidovala 2 666 aktívnych vyšetrovaní s odhadovanou škodou viac ako 24,8 miliardy eur. Viac než polovica z tejto sumy (cca 13,15 miliardy eur) sa týka cezhraničných podvodov s DPH.

V odlišnej, slovensko-českej operácii ešte z januára 2022 EPPO uviedla, že štyri spoločnosti pôsobiace na Slovensku a v Česku spôsobili škodu približne 48 miliónov eur. Z toho asi 30 miliónov eur predstavoval únik z DPH a 18 miliónov eur z colných poplatkov. 

Ako fungujú zločinecké siete? 

Vyšetrovania podľa prokurátorky ukazujú, že Slovensko často slúži ako tranzitná alebo prepojovacia krajina v reťazcoch organizovaného zločinu. Zahraničný tovar je dovezený, deklarovaný za zníženú daň alebo colné zaťaženie, následne je presunutý ďalej — pričom slovenské firmy môžu byť jeho súčasťou.

EPPO vo svojej správe uvádza, že v roku 2024 boli prípady cezhraničných podvodov s DPH tak významné, že tvoria 53 % z odhadovanej škody vyšetrovaných v tom roku. Spolupráca medzi členskými štátmi je pritom kritická, pretože bez nej by boli mnohé schémy nedetekované. Podľa jednej analýzy je zapojenie organizovaného zločinu takmer systematické.

Roky budovaný problém, ktorý si „nikto nevšimol“

Podľa Kövesi nejde o nový jav. Vývoj týchto schém bol viditeľný počas posledných rokov vyšetrovaní EPPO. Prípady sú často prepojené naprieč viacerými členskými štátmi. Slovensko v nich zohráva úlohu tranzitného alebo prepojeného bodu, kde sa toky peňazí legalizujú alebo presúvajú ďalej.

Niektoré podvody majú pôvod priamo v krajine. Väčšina však pochádza z iných štátov, pričom slovenské firmy a štruktúry sú využívané ako súčasť rozsiahleho reťazca.

EPPO zároveň upozorňuje na to, že napriek rozsahu problémov zostávali mnohé schémy dlhodobo bez primeraného odhalenia. Kövesi otvorene poukázala na potrebu zvýšiť úroveň detekcie a nahlasovania podozrivých prípadov smerom k EPPO.

Právne aj personálne výzvy Slovenska

Kövesi počas svojej návštevy poukázala aj na legislatívne a personálne slabiny. Ako uviedla, jednou zo slabín sú zmeny v trestnom zákone, ktoré prišli vo februári 2024. Tie sa týkali aj skracovania premlčacích lehôt pri majetkovej kriminalite. Zrušenie Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) je podľa nej jedným z kľúčových dôvodov, prečo kapacity vyšetrovania klesli.

„Stratili sme všetkých špecializovaných policajtov, ktorí pracovali na našich prípadoch. Teraz musíme mať nových vyšetrovateľov…“ uviedla Kövesi s výzvou na posilnenie tímov. Pripomenula tiež, že efektívne vyšetrovanie vyžaduje tímovú prácu na národnej aj európskej úrovni.

Rozhodnutie ostáva na Slovensku

Kövesi počas návštevy absolvovala rokovania s finančnou správou, políciou, generálnou prokuratúrou, ministrom spravodlivosti aj ďalšími zodpovednými predstaviteľmi. Témou boli konkrétne prípady, technické riešenia aj plán reforiem, ktoré majú zlepšiť spoluprácu Slovenska s Európskou prokuratúrou.

Slovensko dostalo konkrétny plán reforiem. Ten má zahŕňať napríklad posilnenie počtu európskych delegovaných prokurátorov v krajine, lepšie technické vybavenie pre vyšetrovanie podvodov či zlepšenie výmeny informácií medzi štátnymi a európskymi orgánmi. 

Výročná správa EPPO totiž potvrdzuje, že zvýšené počty nahlásení pomáhajú. Len za rok 2024 bolo prijatých viac než 6 547 oznámení (+56 % oproti roku 2023). K zvýšeniu prispeli predovšetkým podnety od súkromných osôb a subjektov (4 623 – o 85 % viac ako v roku 2023) a tiež od národných orgánov (1 760 – o 12 % viac).

Tento trend naznačuje, že sa zlepšila schopnosť odhaľovať podvody, ktoré poškodzujú finančné záujmy Európskej únie v členských štátoch zapojených do EPPO. Zároveň to poukazuje na vyššiu informovanosť verejnosti o práci Európskej prokuratúry.

Na druhej strane, počet oznámení zo strany inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ zostal nízky (len 113 prípadov). To naznačuje, že ani po rokoch fungovania EPPO nedošlo k citeľnému zlepšeniu v oblasti identifikácie a nahlasovania podvodov zo strany samotných európskych inštitúcií.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality