Tri sviatky, tri tradície: čo spája Halloween, Dušičky a Sviatok všetkých svätých

V západnej kultúre sa 31. október spája so sviatkom Halloween, kým na Slovensku sa nasledujúce dni nesú v duchu kresťanských tradícií – Sviatku všetkých svätých (1. novembra) a Pamiatky zosnulých (2. novembra). Napriek tomu, že ide o časovo blízke udalosti, ich pôvod, význam a kultúrne chápanie sú odlišné.

Pôvod a tradícia Halloweenu

Historička Lisa Morton, autorka knihy Trick or Treat: A History of Halloween, uvádza, že korene Halloweenu siahajú k keltskému sviatku Samhain, ktorý sa slávil na prelome októbra a novembra ako koniec žatvy a začiatok zimy. Počas tohto obdobia sa podľa keltskej mytológie stierala hranica medzi svetom živých a mŕtvych, čo vytváralo priestor pre rituály spojené so smrťou a duchmi.

Profesor Henry Ansgar Kelly z UCLA upozorňuje, že spájanie Halloweenu výlučne s pohanskými zvykmi je skreslené. Podľa neho vznikol skôr z kresťanského zvyku predvečera sviatku všetkých svätých – „All Hallows’ Eve“ – čo v škótskej výslovnosti prešlo do slova Halloween. Informuje magazín Today. 

Do Spojených štátov priniesli tieto zvyky írski a škótski prisťahovalci v 19. storočí. Tam sa spojili s miestnymi obyčajmi a v priebehu 20. storočia sa vyvinul moderný sviatok so zábavným charakterom. Vyrezávanie tekvíc má pôvod v írskom príbehu o „Lakomom Jackovi“, mužovi, ktorý oklamal diabla a bol odsúdený večne blúdiť so svetlom ukrytým v dutine repy. Po presťahovaní do Ameriky nahradila repu tekvica – ľahšie dostupná a praktickejšia na vyrezávanie.

Tradícia koledovania „trick or treat“ vznikla až v 30. rokoch 20. storočia, keď mestá reagovali na nárast výčinov počas Halloweenu. Deti začali namiesto vandalizmu obchádzať domy a dostávať sladkosti, čo sa rýchlo rozšírilo po celej krajine.

Farby Halloweenu – oranžová a čierna – získali symbolický význam až v prvej polovici 20. storočia. Oranžová predstavuje úrodu a jesenné obdobie, čierna noc a tajomno.

Halloween na Slovensku

Na Slovensko sa Halloween dostal po roku 1989 prostredníctvom médií a populárnej kultúry. Etnológovia sa zhodujú, že ide o importovaný fenomén bez hlbokých domácich koreňov. Podľa analýzy kulturológa Lukáša Šutora (CVTI SR) sa „Halloween na Slovensku neviaže na žiadnu pôvodnú tradíciu, ale preberá sa ako súčasť globálneho kultúrneho vzoru“. Informuje portál Veda na dosah. 

V praxi sa sviatok prejavuje najmä medzi mladšími generáciami: organizujú sa tematické večierky, vyrezávajú tekvice a deti sa prezliekajú do kostýmov. Na vidieku sa však Halloween často vníma ako komerčný jav, ktorý stojí v kontraste k duchovnému významu nasledujúcich dní.

Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že väčšina Slovákov stále uprednostňuje tradičné sviatky – Sviatok všetkých svätých a Dušičky – pred Halloweenom. Napriek tomu sa počet ľudí, ktorí si tento západný sviatok pripomínajú aspoň symbolicky, postupne zvyšuje.

Sviatok všetkých svätých (1. november)

Sviatok všetkých svätých je kresťanského pôvodu a vznikol ako pocta všetkým svätým – známym aj neznámym. Jeho korene siahajú do 4. storočia, keď sa v Cirkvi začali sláviť spomienky na mučeníkov. V roku 609 pápež Bonifác IV. zasvätil rímsky Panteón Panne Márii a všetkým svätým, čím položil základ tohto sviatku.

Dátum 1. novembra stanovil pápež Gregor IV. v 9. storočí. Na Slovensku má sviatok dlhodobú tradíciu a od roku 1994 je dňom pracovného pokoja. Veriaci navštevujú kostoly, zúčastňujú sa omší a navštevujú cintoríny, kde zapaľujú sviece na pamiatku tých, ktorí podľa viery dosiahli nebo. Píše web Košice Online. 

Pamiatka zosnulých – Dušičky (2. november)

Nasledujúci deň po Sviatku všetkých svätých je venovaný všetkým zosnulým veriacim. Pamiatku zosnulých zaviedol v roku 998 opát Odo z Cluny a rýchlo sa rozšírila po celej Európe.

V katolíckej tradícii je tento deň spojený s modlitbami za duše v očistci. V slovenskej ľudovej kultúre sa však prelína aj s predkresťanskými predstavami o návrate duší predkov. Preto sa zachovali zvyky, ako zapaľovanie sviec, úprava hrobov či ponechávanie jedla a vody pre „duše, ktoré prichádzajú navštíviť svojich“. Hovorí etnologička Katarína Nádaska v reportáži TV JOJ. 

Etnografické výskumy dokazujú, že Dušičky majú na Slovensku silnú spoločenskú a rodinnú funkciu – spájajú generácie a posilňujú vedomie kontinuity. Počas týchto dní bývajú cintoríny najnavštevovanejšie v roku a ich symbolické „more svetiel“ sa stalo súčasťou vizuálnej kultúry jesene.

Rozdiely a súvislosti

Aj keď sa Halloween, Sviatok všetkých svätých a Dušičky odohrávajú v rovnakom období, ide o tri odlišné tradície. Halloween má pôvod v keltskom a následne sekularizovanom americkom prostredí, zameranom na zábavu a fantáziu. Sviatok všetkých svätých je cirkevný deň oslavy tých, ktorí dosiahli svätosť, a Dušičky sú dňom modlitby za duše zosnulých.

Na Slovensku sa tieto sviatky stretávajú, no neprekrývajú. Halloween existuje skôr v urbánnom, populárno-kultúrnom kontexte, zatiaľ čo Sviatok všetkých svätých a Dušičky majú pevné miesto v náboženskej a rodinnej tradícii. Ich spoločné obdobie vytvára kontrast medzi sekularizovanou oslavou a náboženskou reflexiou.

V slovenskom prostredí majú Dušičky a Sviatok všetkých svätých stále dominantné postavenie, no vplyv Halloweenu narastá najmä medzi mladými. Kým jeden sviatok vychádza z pohanskej a americkej tradície zábavy, druhé dva ostávajú súčasťou duchovnej kultúry a kolektívnej pamäte. Spolu však dokazujú, že potreba uctiť si smrť a prechod medzi svetmi je univerzálnou súčasťou ľudskej skúsenosti – bez ohľadu na náboženstvo či geografiu.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti