„Trójske domy“ Ruska v Európe menia byty a chaty na oporné body hybridnej vojny. Spravodajci varujú pred sabotážou

Európske spravodajské služby upozorňujú na nový rozmer ruskej hybridnej vojny, ktorý sa má odohrávať mimo titulkov o tankoch či raketách. Podľa zistení Denníka The Telegraph sa ruské spravodajské štruktúry mali v západnej Európe opierať aj o sieť nehnuteľností, ktoré môžu slúžiť ako nenápadné oporné body pre sledovanie, sabotáže a operácie pod prahom otvoreného konfliktu.

Nehnuteľnosti ako tiché oporné body hybridnej vojny

Podľa Denníka The Telegraph mali ruské skryté jednotky využívať slabšie právne rámce a kupovať citlivé nehnuteľnosti v blízkosti vojenských aj civilných objektov minimálne v tucte európskych krajín. V hre majú byť letné domy, chaty, sklady, mestské byty, opustené školy či dokonca ostrovy, ktoré sa dajú použiť ako základne pre koordinované sledovanie a sabotáže.

Zdroje z európskych spravodajských prostredí podľa britského denníka vyjadrujú obavu, že na niektorých miestach už môžu byť vopred uložené drony, výbušniny či zbrane, prípadne tam môžu pôsobiť nasadení operatívci pripravení na aktiváciu v kríze.

Prečo je sivá zóna pre Moskvu výhodná

Kľúčový problém nie je len samotná špionáž, ale aj otázka reakcie Západu. The Telegraph píše, že namiesto klasického vojenského útoku môže Kremeľ testovať odhodlanie NATO v takzvanej sivej zóne. To znamená popierateľné a ťažko dokazateľné útoky, ktoré môžu paralyzovať dopravu, komunikácie či energetické siete a zároveň komplikovať politické rozhodovanie o kolektívnej obrane.

Jeden zo spravodajských dôstojníkov to zhrnul tak, že „sabotážna kampaň menej pravdepodobne vytvorí konsenzus okolo článku 5 než konvenčná ruská vojenská operácia“ a dodal, že popierateľnosť sťažuje pripísanie viny a tým aj mobilizáciu podpory.

Británia, Nordy a príklad Fínska

V britskom prostredí zaznieva podľa The Telegraph varovanie, že krajina funguje v priestore medzi mierom a vojnou. Šéfka MI6 Blaise Metreweli mala v decembri podľa stanice BBC povedať, že „Rusko nás testuje v sivej zóne taktikami tesne pod prahom vojny“.

Britský denník zároveň spomína vyšetrovanie podozrivých nákupov v okolí centrály MI6 vo Vauxhalle či pri americkom veľvyslanectve v Nine Elms a uvádza aj obavy z možných nákupov v blízkosti základne Tridentu vo Faslane alebo pri miestach, kde sa napájajú podmorské káble.

Ako príklad prísnejšej reakcie sa uvádza Fínsko. The Telegraph opisuje prípad spoločnosti Airiston Helmi, ktorá mala potichu nakúpiť 17 nehnuteľností pri strategických námorných trasách. Pri zásahu v roku 2018 mali vyšetrovatelia nájsť viaceré móla, helipad, kamerové systémy a moderné komunikačné vybavenie.

Následne Fínsko v júli zaviedlo takmer plošný zákaz nákupu nehnuteľností pre Rusov a Bielorusov, pričom podobné obmedzenia prijali aj pobaltské štáty.

Rastúce sabotáže a širší obraz, objavuje sa aj Čína

Denník The Telegraph tvrdí, že počet sabotážnych incidentov spájaných s Moskvou v Európe narastá a niektoré prípady mohli byť len skúškami pre väčšie operácie. Vymenúva sa podpaľačstvo v Londýne a Varšave, balíkové bomby, plány atentátov či pokusy o vykoľajenie vlakov.

Zdroje britského denníka zároveň upozorňujú, že nejde iba o Rusko. Podľa bezpečnostných služieb sa objavujú náznaky, že aj Čína sleduje podobnú, hoci obmedzenejšiu logiku, skôr zameranú na dlhodobý zber dát v okolí komunikačných uzlov.

Pre európske štáty z toho vyplýva praktická dilema. Ak sa strategické miesta dajú získať cez vlastnícke medzery a reťazce firiem, potom je bezpečnostné riziko ukryté v bežných kúpnych zmluvách.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie