Trump chce Grónsko kúpiť, nie obsadiť, tvrdí Rubio. No vojenská možnosť zostáva na stole

Záujem Spojených štátov o Grónsko sa po rokoch opäť dostal do centra medzinárodnej pozornosti – tentoraz v oveľa napätejšom globálnom kontexte.

Podľa informácií denníka The New York Times minister zahraničných vecí Marco Rubio informoval amerických zákonodarcov, že prezident Donald Trump plánuje Grónsko získať kúpou, nie inváziou, hoci vojenská možnosť podľa Bieleho domu zostáva otvorená. Súčasne Trump požiadal svojich poradcov o aktualizovaný plán, ako by Spojené štáty mohli nad územím získať kontrolu.

Tieto informácie zazneli na brífingu pre členov kongresových výborov pre ozbrojené sily a zahraničnú politiku, ktorý bol pôvodne zameraný na Venezuelu. Práve nedávna americká vojenská operácia v Caracase však spôsobila, že zákonodarcovia začali spájať obe témy a pýtať sa, či sa rovnaká logika nátlaku nemôže uplatniť aj voči spojencovi v NATO.

Grónsko sa tak stalo symbolom širšieho posunu americkej zahraničnej politiky, v ktorej sa bezpečnostné argumenty čoraz častejšie prelínajú s otvorenou hrozbou sily.

Trumpov plán kúpy

Podľa New York Times Marco Rubio síce nešpecifikoval, čo presne má „kúpa Grónska“ znamenať, no zdôraznil, že administratíva inváziu neplánuje. Prezident Trump sa k územiu vracia opakovane už od svojho prvého funkčného obdobia, pričom jeho záujem je dlhodobo rámovaný jazykom transakcie. Ešte v roku 2019 ho označil za „veľký realitný obchod“, čím naznačil, že na geopolitiku pozerá podobnou optikou ako na developerské projekty.

Grónsko je autonómne územie patriace pod suverenitu Dánska, ktoré je členským štátom NATO. Dánsko získalo kontrolu nad ostrovom v 18. storočí a postupne mu poskytlo širokú mieru samosprávy. Hoci obrana a zahraničná politika zostávajú v kompetencii Kodane, vnútorné otázky spravuje grónska vláda. Práve tento hybridný status robí z Grónska špecifický geopolitický objekt, ktorý je súčasne chránený aliančnými záväzkami a zároveň vystavený tlaku veľmocí.

Trumpovo opätovné oživenie myšlienky získania ostrova prišlo v čase, keď druhá Trumpova administratíva kladie dôraz na dominanciu západnej pologule, čo potvrdzuje aj jej Národná bezpečnostná stratégia. Tento dokument, ako upozorňuje New York Times, získava konkrétnejšie kontúry v kombinácii s vojenským tlakom na Venezuelu a so sobotňajším zadržaním jej prezidenta Nicolása Madura.

zdroj: TASR/AP/Evan Vucci

Európska reakcia a obrana princípov

Na Trumpove výroky reagovala Európa mimoriadne jednotne. V utorok sa k dánskej premiérke Mette Frederiksen pridali lídri Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska a Poľska a vydali spoločné vyhlásenie, ktoré New York Times označil za „pozoruhodné“.

V texte sa uvádza, že „bezpečnosť v Arktíde musí byť dosahovaná kolektívne, v spolupráci s aliančnými partnermi vrátane Spojených štátov, a to pri dodržiavaní princípov Charty OSN, vrátane suverenity, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc“.

Lídri zároveň zdôraznili základný bod, ktorý sa stal leitmotívom celej európskej reakcie: „Grónsko patrí jeho ľuďom. O otázkach týkajúcich sa Dánska a Grónska môžu rozhodovať len Dánsko a Grónsko.“ Vyhlásenie tak nielen odmietlo Trumpovu rétoriku, ale zároveň jasne prepojilo otázku Grónska s normatívnymi základmi povojnového medzinárodného poriadku.

Podľa BBC bola reakcia Európy motivovaná aj obavou, že ak by Spojené štáty otvorene použili nátlak voči spojencovi, oslabilo by to samotné jadro NATO. Dánska premiérka varovala, že ak by USA zaútočili na iného člena aliancie, „znamenalo by to koniec NATO“.

Biely dom a otvorená hrozba sily

Napriek európskym výhradám Biely dom nezmiernil tón. Tlačová hovorkyňa Karoline Leavittová potvrdila, že prezident nevylučuje vojenskú možnosť. „Prezident a jeho tím diskutujú o celej škále možností, ako tento dôležitý zahraničnopolitický cieľ dosiahnuť, a využitie americkej armády je vždy jednou z možností, ktorú má hlavný veliteľ k dispozícii,“ uviedla v stanovisku citovanom BBC.

Ešte tvrdšie slová zazneli z úst vysokopostaveného poradcu Stephena Millera, ktorý v rozhovore pre CNN vyhlásil, že svet sa neriadi právom, ale silou. „Žijeme v reálnom svete, ktorý sa riadi silou, mocou a vplyvom,“ povedal a dodal, že „nikto nebude vojensky bojovať proti Spojeným štátom o budúcnosť Grónska“. Jeho vyjadrenia, ako upozorňuje BBC aj New York Times, vyvolali v Európe obavy, že americká administratíva je pripravená spochybniť základné aliančné tabu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie