Trump chce vyriešiť ďalší konflikt. Tvrdí, že je „dobrý v riešení vojen“

Pohraničné napätie medzi Pakistanom a Afganistanom prerástlo do najvážnejších stretov od roku 2021, keď sa Taliban vrátil k moci v Kábule.

Podľa denníka The Japan Times bojové operácie vypukli v sobotu večer, keď afganské jednotky Talibanu zaútočili na pakistanské armádne posty pozdĺž 2 600 kilometrov dlhej hranice. Pakistan reagoval odvetnou paľbou – do bojov sa zapojili delostrelectvo, guľomety aj drony.

Podľa údajov pakistanskej armády prišlo o život najmenej 23 jej vojakov, zatiaľ čo Taliban oznámil deväť mŕtvych na svojej strane. Obe krajiny si však nárokujú oveľa vyššie straty nepriateľa: Islamabad tvrdí, že zabil viac než 200 bojovníkov Talibanu, zatiaľ čo Kábul hovorí o 58 mŕtvych Pakistancoch.

K prestrelkám došlo len niekoľko dní po tom, čo Pakistan podnikol letecký útok na afganské územie. Ako informoval portál Military na základe správy agentúry Bloomberg, cieľom bol údajne vodca pakistanského militantného hnutia Tehreek-e-Taliban Pakistan (TTP), známeho ako pakistanský Taliban.

Nie je známe, či prežil. Taliban následne označil svoje útoky za reakciu na narušenie afganského vzdušného priestoru.

Koreň konfliktu siaha k roku 2007

Organizácia TTP vznikla v roku 2007 zlúčením viacerých militantných skupín pôsobiacich v severozápadnom Pakistane, prevažne z etnika Paštúnov. Inšpirovala sa afganským Talibanom, no jej ideológia bola ešte radikálnejšia, ovplyvnená al-Káidou. Počas nasledujúcich rokov TTP útočila na trhoviská, mešity, školy a štátne inštitúcie. Najkrvavejší útok spáchala v roku 2014, keď v Pešávare zavraždila viac ako 130 detí.

Pakistanská armáda následne spustila rozsiahlu ofenzívu, ktorá militantov vytlačila do Afganistanu. Keď sa Taliban v roku 2021 vrátil k moci, Islamabad to spočiatku vnímal ako príležitosť na stabilizáciu regiónu. Vtedajší premiér Imran Khan dokonca vyhlásil, že „Afghanci zlomili putá otroctva.“ Očakávaná spolupráca však nepriniesla výsledky – útoky TTP na pakistanskom území odvtedy opäť prudko vzrástli.

Podľa Pakistanu sa vedenie TTP a stovky jeho bojovníkov nachádzajú na afganskom území, pričom Taliban ich údajne toleruje. Kábul tieto tvrdenia odmieta a tvrdí, že nedovoľuje používať svoje územie proti iným štátom. Islamabad zároveň obviňuje Indiu, že podporuje TTP prostredníctvom svojich väzieb na Afganistan – obvinenia, ktoré Naí Dillí dôrazne popiera.

zdroj: SITA/AP, Wali Sabawoon

Afganistan hovorí o práve na obranu

Afganský hovorca Zabíhulláh Mudžáhid v reakcii na boje oznámil, že Taliban získal kontrolu nad 25 pakistanskými pohraničnými postami a spôsobil desiatky zranení. „Situácia na všetkých oficiálnych hraniciach je pod našou kontrolou a nelegálne aktivity boli vo veľkej miere zastavené,“ vyhlásil.

Afganský minister zahraničných vecí Amir Khan Muttaqi, ktorý je aktuálne na návšteve Indie, uviedol, že Kábul rešpektuje výzvy krajín Perzského zálivu na zdržanlivosť, no zároveň dodal: „Afganistan si vyhradzuje právo na ochranu svojho územia. Uprednostňujeme mierové riešenie, ale ak zlyhá, máme aj iné možnosti.“

Hoci sa v pondelok ráno prestrelky pozdĺž hranice zastavili, situácia zostáva napätá. Odborníci upozorňujú, že ak sa bojové operácie obnovia, môže ísť o najväčší ozbrojený konflikt medzi oboma krajinami za posledné dve desaťročia.

Trump tvrdí, že je „dobrý v riešení vojen“

Napätie medzi Islamabadom a Kábulom sa dostalo až do centra medzinárodnej pozornosti po tom, čo americký prezident Donald Trump počas letu na Blízky východ naznačil, že je pripravený zasiahnuť. „Počul som, že medzi Pakistanom a Afganistanom teraz zúri vojna. Povedal som, že budem musieť počkať, kým sa vrátim, pretože som dobrý v riešení vojen,“ vyhlásil pre novinárov na palube lietadla Air Force One, citoval ho denník The Independent.

Trump cestoval do Egypta, kde spolu s egyptským prezidentom Abd al-Fattáhom Sísím spolupredsedá medzinárodnému mierovému summitu o Gaze. Podľa Bloombergu sa na podujatí zúčastní viac ako 20 svetových lídrov vrátane pakistanského premiéra Šahbáza Šarífa a náčelníka armády Asima Muníra, pričom je pravdepodobné, že sa s Trumpom osobne stretnú.

Americký prezident sa na tlačovej konferencii chválil, že sprostredkoval prímerie medzi Izraelom a Ha*asom a že „zachránil milióny životov“. V súvislosti s novým konfliktom poznamenal, že ak bude potrebné, môže ísť o jeho „ôsmy vyriešený vojenský spor.“

Napätý región a neistá budúcnosť

Podľa pozorovateľov ide o ďalší dôkaz, že región zostáva extrémne nestabilný. Afganistan a Pakistan, ktoré zdieľajú zložitú historickú, etnickú aj náboženskú väzbu, sa opäť ocitli na pokraji vojny. Zatiaľ čo Pakistan viní Kábul z poskytovania útočiska extrémistom, Taliban tvrdí, že chráni svoje hranice pred cudzími zásahmi.

Diplomatické snahy o zmiernenie napätia zatiaľ nepriniesli výsledky. Trumpova ponuka sprostredkovať mier síce vzbudila pozornosť, no neexistujú indície, že by obe krajiny boli ochotné prijať externé sprostredkovanie.

Ako píše The Japan Times, vývoj na afgansko-pakistanskej hranici bude mať zásadný vplyv nielen na vnútornú bezpečnosť v regióne, ale aj na širšiu rovnováhu síl v južnej Ázii, kde sa záujmy USA, Číny, Indie a Ruska neustále prelínajú. Konflikt medzi dvoma susedmi tak môže rýchlo prerásť do krízy s globálnym dosahom.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie