Trump dal Putinovi ultimátum na mier: „Zistíme, či nás ťahá za nos, a ak áno, zareagujeme trochu inak,“ vyhlásil

Americký prezident Donald Trump oznámil, že Spojené štáty budú vedieť do dvoch týždňov, či sa ruský prezident Vladimir Putin úprimne usiluje o mier, alebo len predstiera. „Zistíme, či nás ťahá za nos, a ak áno, zareagujeme trochu inak, ale bude to trvať asi týždeň a pol až dva týždne,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome, informuje denník Politico.

Aj napriek diplomatickému úsiliu a nedávnemu telefonátu s Putinom, ktorý Trump označil za „veľmi dobrý“, žiadny mierový dokument nebol predložený. Putin tvrdil, že je pripravený rokovať o „memorande o možnej budúcej dohode“, avšak krátko po rozhovore Rusko spustilo jednu z najničivejších vĺn útokov na Ukrajinu od začiatku vojny.

Bombardovanie Kyjeva si vyžiadalo najmenej 13 obetí a desiatky zranených, vrátane detí. Útoky pokračovali aj v nasledujúcich dňoch.

Kritika Putina aj pochybnosti o sankciách

Trump sa v posledných dňoch viackrát ostro vyjadril na adresu ruského prezidenta. Na sociálnej sieti Truth Social napísal, že sa Putin stal „úplne šialeným“ a že sa „hrá s ohňom“. Tieto slová zazneli po tom, čo ruské rakety zasiahli civilné ciele počas pokračujúcich rokovaní o prímerí, dodáva Politico.

Keď sa ho novinári pýtali, prečo neukladá nové sankcie voči Rusku, odpovedal: „Ak si myslím, že sme blízko dohody, nechcem to pokaziť. Som oveľa tvrdší, než si myslíte, ale musíte vedieť, kedy to použiť.“ Dodal, že to nie je jeho vojna, ale „Bidenova, Zelenského a Putinova“.

Podľa ruského prezidentského poradcu Jurija Ušakova sú Trumpove výroky len dôkazom „emocionálneho preťaženia“. Ušakov zároveň obvinil Ukrajinu z čoraz častejších útokov na ruské mestá, čo má podľa Kremľa znižovať ochotu Moskvy rokovať.

Nátlak na Ukrajinu, ustupovanie Rusku

Hoci Trump tvrdí, že tlačí na mier, reálna politika Bieleho domu ukazuje inú tvár. V marci Spojené štáty dočasne prerušili vojenskú pomoc a zdieľanie spravodajských informácií s Ukrajinou, čo podľa niektorých analytikov oslabuje pozíciu Kyjeva. Washington zároveň nežiada od Moskvy žiadne významné ústupky.

Putin a jeho diplomati medzičasom zvyšujú svoje požiadavky – žiadajú uznanie ruskej zvrchovanosti nad Krymom a odovzdanie častí Ukrajiny, ktoré Rusko ani neokupuje. Podľa bývalého veľvyslanca USA v Moskve Michaela McFaula ide o „jedovatú pilulku“, ktorú má Kyjev odmietnuť, aby mohol byť obvinený z marenia mieru, informuje spravodajstvo BBC.

Trump pôvodne požadoval 30-dňové prímerie, ktoré podporila len Ukrajina. Dnes už hovorí najmä o summite s Putinom, ktorý by mal podľa neho viesť k zásadnému diplomatickému prelomu. Reakcie Moskvy sú však zdržanlivé a žiadne nové rokovanie zatiaľ nebolo ohlásené.

Mier v nedohľadne, front sa nerozhýbal

Napriek vyhláseniam o mieri, realita na fronte zostáva krutá. Vojna vstupuje do štvrtého roka, pričom len posledné ruské útoky pripravili o život desiatky ľudí. Moskva kontroluje približne pätinu ukrajinského územia vrátane Krymu a systematicky bombarduje civilné ciele, ako potvrdila aj OSN.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obviňuje Rusko z úmyselného zdržovania mierového procesu a tvrdí, že očakávaný dokument z rokovaní v Istanbule stále nedorazil. Kremeľ tvrdí, že memorandum je „v záverečných fázach“, no zároveň varuje, že poskytnutie dlhšieho doletu ukrajinským raketám by mohlo ohroziť politické riešenie.

Medzitým sa do rokovaní zapojila aj nemecká vláda, ktorá prisľúbila pomoc Ukrajine pri výrobe rakiet dlhého doletu. Kremeľ tento krok označil za nebezpečný precedens, ktorý by mohol podkopať diplomatické úsilie.

Trump síce žiada summit s Putinom a hovorí o diplomatickom prelome, no zatiaľ sa zdá, že jeho tlak nedosahuje želané výsledky. Aj preto rastie frustrácia – nielen vo Washingtone, ale aj medzi spojencami Ukrajiny. Výsledkom je status quo, ktorý vyčerpáva bojujúce strany, no nedáva nádej na rýchle ukončenie konfliktu.

Čítaj viac z kategórie: Vojna na Ukrajine