Trump hovorí o prevzatí Grónska. Dánsko potvrdilo pravidlo z roku 1952, ktoré pri invázii prikazuje okamžitú obranu

Napätie okolo Grónska tento týždeň eskalovalo po tom, čo Donald Trump zopakoval záujem USA prevziať kontrolu nad arktickým územím, ktoré je súčasťou dánskeho kráľovstva.

Dánske ministerstvo obrany následne potvrdilo existenciu interného pravidla z roku 1952, ktoré pri napadnutí nariaďuje okamžitý protiútok bez čakania na rozkazy, upozornil The Telegraph. 

Boj bez „čakania na rozkazy“

Dánske ministerstvo obrany v stredu potvrdilo, že existuje pravidlo z roku 1952, ktoré v prípade invázie prikazuje ozbrojeným silám konať bezodkladne. Podľa dánskeho denníka Berlingske má byť základná logika jasná: ak dôjde k napadnutiu, napadnuté jednotky sa majú okamžite zapojiť do obrany aj bez toho, aby čakali na ďalšie pokyny z velenia.

Formulácia, ktorú denník cituje, hovorí, že v prípade invázie „napadnuté sily musia okamžite začať bojovať bez čakania na alebo vyžiadania rozkazov, aj keď príslušní velitelia nemusia vedieť o vyhlásení vojny alebo stave vojny“.

Ministerstvo obrany zároveň pre Berlingske uviedlo, že príslušný rozkaz o preventívnych opatreniach v čase útoku a vojny „ostáva v platnosti“.

V kontexte aktuálnych vyhlásení z Washingtonu sa pravidlo z roku 1952 dostalo do centra pozornosti ako rámec, podľa ktorého by dánske jednotky reagovali na prípadný ozbrojený zásah na území Grónska.

Trump opäť otvoril tému anexie a hovorí o „bezpečnosti“ v Arktíde

Podľa zverejnených informácií Trump tento týždeň opakovane deklaroval, že chce Grónsko pripojiť k USA, a ostrovu prisudzuje strategický význam pre americkú národnú bezpečnosť. V textoch sa uvádza, že nevylúčil ani použitie sily, ak by to považoval za potrebné, píše Daily Mail.

Administratíva zároveň podľa jednej z citovaných správ zvažuje viacero možností vrátane kúpy ostrova alebo prevzatia zodpovednosti za jeho obranu. Biely dom pritom verejne naznačil, že vojenské riešenie nie je mimo hry: hovorkyňa Karoline Leavittová mala v tejto súvislosti povedať, že vojenská akcia „je vždy možnosťou“.

Trump argumentuje tým, že USA potrebujú kontrolu nad Grónskom pre bezpečnosť NATO v arktickom priestore a pre rastúce hrozby zo strany Číny a Ruska. Dánsko, ktoré Grónsko spravuje ako zámorské územie, naopak opakovane zdôrazňuje, že ostrov „nie je na predaj“ a že o budúcnosti územia majú rozhodovať jeho obyvatelia spolu s dánskou stranou.

Európske rokovania a protichodné signály z Washingtonu

Európski spojenci podľa zverejnených informácií vedú urgentné konzultácie o tom, ako reagovať na prípadný americký krok voči Grónsku. V textoch sa zároveň objavuje varovanie expertov, že útok jedného člena NATO na druhého by pravdepodobne znamenal zásadný zlom až rozpad aliancie.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot uviedol, že Európa chce konať koordinovane: „Chceme konať, ale chceme to urobiť spolu s našimi európskymi partnermi.“ Súčasne naznačil, že od americkej strany počul uistenia o neochote ísť cestou invázie.

Po telefonáte s ministrom zahraničných vecí USA Marcom Rubiom Barrot povedal, že Rubio „vylúčil možnosť invázie [na Grónsko]“ a že nejde o prístup, ktorý by Washington volil.

Podľa ďalších informácií mal Rubio americkým politikom vysvetľovať, že vyhrážky nemajú znamenať bezprostredný útok a cieľom má byť skôr kúpa ostrova. Táto línia však podľa textu naráža na vyjadrenia z Bieleho domu, že vojenský scenár je stále „vždy možnosťou“.

Washington Post zároveň uvádza, že americkí predstavitelia majú so svojimi európskymi partnermi čoraz konkrétnejšie rozoberať prevzatie Grónska ako reálnu možnosť, pričom jeden vysokopostavený európsky diplomat hovorí o citeľnej zmene tónu v posledných dňoch.

Exporadca Bieleho domu varuje Európu pred prímerím. Nádej vkladá do nečakaného muža

Spoločné vyhlásenie lídrov a „bezprecedentný“ scenár v NATO

Do diplomatickej línie sa podľa zverejnených informácií zapojil aj britský premiér Keir Starmer, ktorý mal v telefonáte s Trumpom „nastaviť pozíciu“ Spojeného kráľovstva k Grónsku.

Paralelne sa v druhej správe opisuje spoločné stanovisko siedmich európskych lídrov – z Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska, Španielska a Dánska – ktorí deklarovali, že neprestanú brániť územnú integritu ostrova a pripomenuli aj obrannú dohodu USA a Dánska z roku 1951.

Ich odkaz zhrnula formulácia: „Grónsko patrí jeho ľuďom. Je na Dánsku a Grónsku, a len na nich, rozhodovať o otázkach, ktoré sa týkajú Dánska a Grónska.“

Bývalý francúzsky premiér Dominique de Villepin v tejto situácii varoval pred historickým zlomom, ak by USA skutočne zašli k invázii. Zdôraznil, že prípad útoku jedného člena NATO na druhého by bol „bezprecedentný“ a že Európa by nemala akceptovať zásah do svojej suverenity. 

Podľa jeho slov by takýto krok zmenil status USA v očiach európskych spojencov na úroveň nepriateľa: „Bola by to obrovská historická zmena.“

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie