Trump má na stole 2 možnosti, ako zastaviť iránsky jadrový program. V hre je špeciálne komando na „uchmatnutie“ uránu

Spojené štáty a Izrael podľa zistení servera Axios diskutovali o možnosti, že by v neskoršej fáze vojny poslali do Iránu špeciálne jednotky s cieľom zabezpečiť zásoby vysoko obohateného uránu. Ide o jednu z najcitlivejších otázok celého konfliktu, pretože práve tento materiál je kľúčový pre prípadnú výrobu jadrovej zbrane.

Administratíva Donalda Trumpa tak podľa amerických médií zvažuje nielen pokračovanie náletov, ale aj oveľa riskantnejší scenár, ktorý by si vyžadoval fyzickú prítomnosť vojakov na iránskom území.

Podľa Axios sa medzi diskutovanými možnosťami objavili dve hlavné cesty. Prvou je odvoz materiálu mimo Iránu. Druhou je nasadenie jadrových expertov, ktorí by urán priamo na mieste zriedili tak, aby už nebol použiteľný na vojenské účely. Takáto operácia by podľa zdrojov servera pravdepodobne spojila špeciálne jednotky s odborníkmi, prípadne aj s expertmi z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Veľké riziko ukryté pod zemou

Celá otázka sa sústreďuje na približne 450 kilogramov uránu obohateného na 60 percent. Podľa Axiosu ide o materiál, ktorý by sa dal v priebehu niekoľkých týždňov premeniť na úroveň vhodnú pre jadrovú zbraň. Ak by sa celý objem dostal na 90 percent čistoty, podľa amerických a izraelských predstaviteľov by to stačilo na výrobu jedenástich jadrových bômb.

Najväčšia časť zásob sa podľa amerických zdrojov nachádza v podzemných tuneloch zariadenia v Isfaháne. Zvyšok má byť rozdelený medzi Fordó a Natanz. Problémom je, že ide o silno opevnené a ťažko dostupné podzemné priestory. Jeden z amerických predstaviteľov to pre Axios zhrnul veľmi jednoducho. „Prvá otázka je, kde to je. Druhá otázka je, ako sa tam dostaneme a ako nad tým získame fyzickú kontrolu.“

zdroj: TASR/Maxar Technologies via AP

Spravodajské služby varujú, že Irán sa k zásobám stále môže dostať

Denník New York Times však upozorňuje, že hoci americké útoky vlani v Isfaháne urán zasypali pod troskami, spravodajské služby dospeli k záveru, že Irán alebo aj iná skupina sa k hlavným zásobám stále môže dostať. Podľa viacerých oboznámených predstaviteľov existuje úzky prístupový bod, cez ktorý je možné materiál dosiahnuť. Nie je však jasné, ako rýchlo by ho Teherán vedel presunúť.

Americkí predstavitelia tvrdia, že lokalitu neustále sledujú a majú vysokú mieru istoty, že by zaznamenali každý pokus o presun. Aj tak však zostáva osud uránu jednou z najdôležitejších otázok pre Biely dom. New York Times zároveň píše, že satelitné zábery po úderoch zachytili pohyb bagrov a ďalšej techniky pri tuneloch v Isfaháne, čo naznačuje, že Irán sa snažil získať prístup do podzemných priestorov.

Trump si necháva otvorené všetky možnosti

Trump zatiaľ definitívne rozhodnutie neurobil. Na palube Air Force One povedal, že pozemné jednotky sú možné len „z veľmi dobrého dôvodu“. Keď dostal priamu otázku, či by vojaci mohli vstúpiť do Iránu práve kvôli jadrovému materiálu, úplne to nevylúčil. „Možno to neskôr urobíme. Teraz sme po tom nešli. Teraz by sme to neurobili. Možno neskôr.“

Aj hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavitt pre Axios uviedla, že Trump si múdro ponecháva otvorené všetky možnosti. Podľa New York Times však vysoký predstaviteľ administratívy zároveň povedal, že komando akcia momentálne nie je súčasťou aktuálneho vojnového plánu.

V americkej administratíve sa tak zrejme paralelne vedú dve úvahy. Jedna sa týka reálneho zásahu. Druhá počíta s tým, že už samotná hrozba takejto operácie by mohla Irán prinútiť vzdať sa zásob v rámci rokovaní o ukončení vojny.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie