Trump môže prísť o obľúbenú „hračku“. V Bielom dome vládne „nálada ako po pohrebe“

Americký prezident Donald Trump čelí zásadnému právnemu testu, ktorý môže určiť hranice prezidentskej moci v obchode aj zahraničnej politike. Najvyšší súd USA tento týždeň prerokoval prípad, ktorý sa týka Trumpovej rozsiahlej politiky ciel uvalených na väčšinu svetových krajín bez schválenia Kongresu. 

Výsledok môže rozhodnúť, či si prezident ponechá schopnosť používať clá ako nástroj medzinárodného nátlaku – alebo či mu bude táto právomoc obmedzená.

Podľa denníka Politico je nálada v Bielom dome po vypočúvaní sudcov „pochmúrna“. Dvaja ľudia blízki administratíve, ktorí hovorili anonymne, opísali atmosféru po stredajších argumentoch ako „temnú, takmer pohrebnú“.

Spor o zákon z roku 1977

Trump sa pri zavádzaní ciel opiera o zákon o medzinárodných núdzových ekonomických právomociach (IEEPA) z roku 1977. Tento predpis umožňuje prezidentovi reagovať na „medzinárodné núdzové situácie“, no kritici tvrdia, že Trump ho využíva oveľa širšie, než bolo pôvodne zamýšľané.

Podľa Politico, súdy nižšej inštancie už v minulosti rozhodli, že prezident prekročil svoje právomoci, keď prostredníctvom IEEPA uvalil clá na takmer všetkých obchodných partnerov USA.

Počas vypočúvania viacerí sudcovia vyjadrili pochybnosti, či má prezident skutočne právo obchádzať Kongres. Sudca Neil Gorsuch varoval, že ide o „jednosmerný mechanizmus, ktorý presúva moc od zvolených zástupcov k výkonnej moci“. Podľa neho by nič nebránilo tomu, aby Kongres „odovzdal prezidentovi aj všetky ostatné právomoci, dokonca aj tie, ktoré sa týkajú vyhlasovania vojny“.

Argumenty Bieleho domu

Trumpova administratíva obhajuje clá ako súčasť širšej bezpečnostnej stratégie. Generálny advokát D. John Sauer pred súdom argumentoval, že clá nie sú daňou, ale „regulačným nástrojom“ na riešenie kríz v zahraničných vzťahoch. Podľa neho ide o „tlakový bod, páku a vyjednávací nástroj“, ktorý umožňuje prezidentovi prinútiť iné štáty zmeniť správanie – od Číny až po Kanadu.

Trump uplatnil clá nielen z dôvodov obchodnej nerovnováhy, ale aj ako politický nástroj. Ako pripomína Politico, prezident napríklad hrozbou ciel ovplyvňoval rokovania medzi Indiou a Pakistanom či trestal Kanadu po kritickej reklame v televízii.

Naopak, advokát Neal Katyal, zastupujúci žalobcov, pred súdom zdôraznil, že „clá sú v skutočnosti dane a právomoc zdaňovať patrí výlučne Kongresu“. Podľa neho žiaden prezident pred Trumpom za takmer 50 rokov existencie zákona IEEPA nevyužil tento nástroj na uvalenie ciel.

Finančné dôsledky a riziko pre amerických spotrebiteľov

Ako upozornila televízia CNBC, clá sa týkajú desiatok krajín a v niektorých prípadoch dosahujú až 50 percent, napríklad na dovoz z Indie či Brazílie. Ak by Najvyšší súd rozhodol, že sú nelegálne, vláda by mohla byť povinná vrátiť až 750 miliárd dolárov, ktoré získala z týchto poplatkov.

Trump tvrdí, že clá prinášajú Spojeným štátom ekonomickú silu. „Táto kauza je otázkou života a smrti pre našu krajinu,“ napísal na platforme Truth Social. „Vďaka clám máme bezpečnosť, prosperitu a rešpekt vo svete.“ Kritici však oponujú, že náklady znášajú americkí dovozcovia a spotrebitelia, nie zahraničné firmy.

Podľa Komisie pre zodpovedný federálny rozpočet priniesli clá federálnej vláde v druhej polovici fiškálneho roka 2025 viac než 151 miliárd dolárov, čo je nárast o takmer 300 percent oproti predchádzajúcemu roku.

Napriek tomu mnohé americké podniky tvrdia, že opatrenia im spôsobujú straty. „Tieto clá sú nepredvídateľné a ničia biznis, ktorý sme budovali celé desaťročia,“ uviedol Victor Owen Schwartz, majiteľ spoločnosti importujúcej vína a liehoviny.

Politické a medzinárodné dôsledky rozhodnutia

Rozhodnutie súdu, ktoré sa očakáva začiatkom budúceho roka, môže mať ďalekosiahle následky. Ak Trump uspeje, získa potvrdenie, že prezident môže používať clá ako nástroj nátlaku v medzinárodnej politike. Ak prehrá, bude musieť hľadať nové právne cesty, ktoré sú pomalšie a menej efektívne.

Podľa bývalého bezpečnostného poradcu Alexa Graya by zníženie prezidentských právomocí znamenalo zásah do samotného jadra americkej diplomacie. „Ak prezident stratí možnosť rýchlo reagovať cez clá, oberá sa o flexibilitu, ktorú potrebujú všetci budúci lídri,“ povedal pre Politico.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie