Trump s Putinom stráca trpezlivosť. Rusku dáva posledných 50 dní, hrozí tvrdým úderom

Vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou prechádzajú jednou z najnapätejších fáz za ostatné desaťročia, kde sa strategické záujmy veľmocí pohybujú na hrane otvoreného konfrontačného dialógu.

V centre pozornosti je otázka, či sa pod tlakom nových sankcií a zbrojných dodávok podarí dosiahnuť aspoň čiastočné prímerie, alebo konflikt na Ukrajine získa na tvrdosti a prehĺbi sa humanitárna kríza v regióne.

Ochladenie diplomatických vzťahov

Rusko do poslednej chvíle udržiavalo ilúziu pokračujúceho vyjednávania, čo zdôraznil rusista a politológ Jiří Just pre českú televíziu CNN Prima News. „Putin si posledný polrok hral svoju hru, snažil sa udržať USA vo vyjednávacom procese, aby sa Rusko vyhlo sankciám. Z toho všetkého môže byť sklamaný iba Trump,“ uviedol Just, pričom upozornil, že ruský prezident vedome predlžuje proces rokovaní, aby maximalizoval čas, v ktorom môže vyjednávať za výhodnejších podmienok.

Tento manéver však otvorene vyvolal frustráciu vo Washingtone. Európske štáty pritom pozorne sledujú každý posun v pozadí rokovaní, keďže ich vlastná energetická bezpečnosť je závislá od dynamiky rusko‑západných vzťahov.

Medzinárodné sondovanie lojality spojencov

Kremeľ zosilnil svoju diplomatickú aktivitu mimoriadnymi cestami vysoko postavených predstaviteľov, vrátane šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova do Pekingu a Pchjongjangu. „Práve prvá menovaná krajina je veľmi dôležitým odberateľom ruských energetických surovín, Lavrov sa chcel pravdepodobne uistiť, či ich Čína bude odoberať aj v prípade zavedenia sankcií,“ objasnil Just.

Táto stratégia je jasným pokusom overiť, či Moskva bude schopná kompenzovať prípadné výpadky na západných trhoch presunom exportu do Ázie a naďalej udržať ekonomickú stabilitu v krízových podmienkach. Zároveň tým Moskva posiela signál, že sa spolieha na alternatívne trhy a regionálne partnerstvá ako protiváhu k tradičným západným spojeneckým kanálom.

Trumpove varovania a sklamanie

Americký prezident Donald Trump v telefonickom rozhovore s BBC jednoznačne ukázal, že jeho trpezlivosť má limit. „Som sklamaný, ale nechcem sa s ním úplne rozísť,“ priznal Trump a zároveň potvrdil plány na dodávku zbraní Ukrajine a hrozbu zavedenia tvrdých ciel, ak Rusko do 50 dní nedospeje k mierovej dohode.

Tento krok naznačuje, že USA sú odhodlané použiť ekonomickú silu na dosiahnutie politického tlaku, pričom si pritom ponechávajú možnosť ďalšieho vyjednávania s cieľom konečného kompromisu. Úroveň spolupráce v rámci Severoatlantickej aliancie sa preto stáva kľúčovým faktorom, ide nielen o vojenské, ale aj o ekonomické a politické dimenzie kolektívnej obrany.

Perspektívy ďalšieho vývoja

Analytik Jiří Just odhaduje, že Moskva môže o dva týždne iniciovať nové kolo rokovaní, ktoré však nebude viac než takticky pripravenou simuláciou. „Odvážil by som sa predpovedať, že o dva týždne Putin navrhne rokovanie, ale bude to skôr taká simulácia rokovania. Ruský prezident sa môže pokúsiť pokračovať v tej svojej hre,“ tvrdí Just. Kľúčové bude, či Trump zareaguje zmenou prístupu alebo pristúpi k uvaleniu ciel.

Medzitým samotný priebeh vojenských operácií na Ukrajine zatiaľ na diplomatické manévre nereaguje, konflikt pokračuje vysokou intenzitou útokov na civilnú infraštruktúru a mestá. Neutralizácia týchto útokov totiž závisí nielen na vojenskej podpore zo Západu, ale aj na stabilnej logistike a odvratných opatreniach v energetickej oblasti.

Ak sa naplnia hrozby o clách, ktoré Trump avizoval, a Rusko prehrmí pred zahraničnými sankciami, možno očakávať nové kolo ekonomického vyjednávania na úrovni G7 a EÚ. Vývoj v najbližších týždňoch preto môže rozhodnúť o tom, či sa otvorí priestor pre skutočný mierový dialóg, alebo konflikt naberie ďalšie tvrdé kontúry.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie