Trump si po Venezuele brúsi zuby aj na ďalšie krajiny. Jeho vyjadrenia znepokojujú spojencov aj rivalov
- Americký prezident Donald Trump po operácii vo Venezuele otvorene hovorí o ďalších cieľoch
- Jeho vyjadrenia znepokojujú spojencov aj rivalov
- Americký prezident Donald Trump po operácii vo Venezuele otvorene hovorí o ďalších cieľoch
- Jeho vyjadrenia znepokojujú spojencov aj rivalov
Deň po americkej operácii vo Venezuele prezident Donald Trump opäť otvoril tému ďalších tvrdých krokov v západnej hemisfére. Podľa agentúry AP jeho vyjadrenia spolu so slovami ministra zahraničných vecí Marca Rubia ukazujú, že administratíva chce „expanzívnejšiu“ rolu v regióne. AP to rámcuje priamo otázkou, ktorá sa po zadržaní Nicolása Madura šíri svetom: kto bude ďalší.
Trump pritom odkazuje aj na vlastnú Národnú bezpečnostnú stratégiu zverejnenú minulý mesiac, v ktorej má byť cieľom obnoviť „americkú prevahu v západnej hemisfére“. V rovnakom duchu pripomína Monroeovu doktrínu aj Rooseveltovu koreláciu a ironicky dodáva, že niektorí to už nazývajú „Don-roe Doctrine“.
Grónsko ako test sily voči spojencovi
Najkonkrétnejšie Trump opäť pomenoval Grónsko. AP uvádza, že znovu vyzval na americké prevzatie dánskeho územia z bezpečnostných dôvodov a nevylúčil ani použitie sily. Trump novinárom povedal, že Grónsko je dnes „také strategické“ a tvrdil, že je „pokryté ruskými a čínskymi loďami“. Záver z jeho strany bol priamočiary: „Potrebujeme Grónsko z hľadiska národnej bezpečnosti a Dánsko to nedokáže.“
Denník Politico dopĺňa, že Trump zopakoval, že USA autonómne územie „potrebujú“ a pridal vetu, že „EÚ potrebuje, aby sme mali Grónsko“. Na otázku, čo môže venezuelský zásah znamenať pre Grónsko, odpovedal vyhýbavo: „Budú to musieť posúdiť sami. Naozaj neviem.“
V Kodani tieto slová vyvolali nervozitu. Dánska premiérka Mette Frederiksenová podľa AP odkázala, že Trump „nemá právo anektovať“ územie a vyzvala USA, aby neohrozovali historicky blízkeho spojenca. Dánsko zároveň pripomenulo, že Spojené štáty majú k Grónsku široký prístup cez existujúce bezpečnostné dohody.
AP spomína aj Trumpovu posmešnú poznámku, že Dáni vraj posilnili obranu tým, že pridali „o jeden psí záprah viac“.
Kolumbia pod hrozbou agresie
Druhým terčom Trumpovej rétoriky je Kolumbia. AP píše, že Trump pohrozil vojenskou akciou za to, že krajina podľa neho uľahčuje globálny predaj kokaínu. V rozhovore s reportérmi Kolumbiu opísal ako štát, ktorý je „riadený chorým mužom, ktorý rád vyrába kokaín a predáva ho do Spojených štátov“, pričom tým narážal na prezidenta Gustava Petra.
Najvýbušnejšia pasáž prišla pri otázke, či by USA mohli nariadiť operáciu proti Kolumbii. Trump odpovedal: „Znie to dobre.“ Politico zároveň cituje podobnú formuláciu, že Kolumbia je „veľmi chorá“ a že Petro „to nebude robiť veľmi dlho“. Oba zdroje pripomínajú, že Trumpova administratíva tému prepája s protidrogovou agendou a v predchádzajúcich mesiacoch zvyšovala tlak aj cez sankcie a obmedzovanie spolupráce.
Kuba ako ďalší režim v ohrození
Tretí okruh sa týka Kuby. Podľa AP Rubio vyhlásil, že komunistická vláda je „vo veľkých problémoch“ a na NBC povedal, že Madura vo Venezuele strážili „Kubánci“. Doslova uviedol: „Maduro nebol strážený venezuelskými ochrankármi. Mal kubánskych ochrankárov,“ a dodal, že Kubánci mali mať v Madurovom systéme na starosti aj vnútorné spravodajstvo.
Trump išiel ešte ďalej v predikciách. Politico ho cituje slovami: „Kuba vyzerá, že je pripravená padnúť. Neviem, či to udržia,“ pričom zároveň tvrdil, že „Kuba prežíva len vďaka Venezuele“. AP dopĺňa Trumpovu vetu o kubánskej ekonomike: „Ide to dole. Ide to dole na lopatky.“ V kontexte po Venezuele tak Trump a Rubio pomenúvajú tri línie, ktoré budú sledované najpozornejšie: tlak na Havanu, hrozby Bogote a znovuotvorenie sporu so spojencom v prípade Grónska.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: AP, Politico