Trump zvažuje masívny útok na Irán. Dohoda o jadrovom programe zrejme stroskotala

Americko-iránske napätie sa vrátilo na hranu priamej konfrontácie. Podľa exkluzívnej reportáže televízie CNN prezident Donald Trump zvažuje nový veľký úder proti Iránu po tom, čo predbežné kontakty o obmedzení jadrového programu a výroby balistických rakiet nepriniesli posun.

BBC zároveň opisuje „stálu“ vojenskú akumuláciu USA v Perzskom zálive, ktorú Trump verejne rámuje ako nátlak, aby Teherán pristúpil na dohodu bez jadrových zbraní.

Rokovania uviazli, na stole je aj scenár úderov

CNN píše, že po zlyhaní predbežných diskusií Trump zvažuje možnosti od útokov na iránskych lídrov a bezpečnostných predstaviteľov až po zásahy proti jadrovým lokalitám či štátnym inštitúciám. Zároveň podľa stanice ešte nepadlo finálne rozhodnutie.

Trump v stredu na Truth Social podľa CNN vyzval Irán na rokovania o „spravodlivej a férovej dohode, žiadne jadrové zbrane“ a varoval, že ďalší americký útok bude „oveľa horší“ než ten z minulého leta, keď USA zasiahli tri iránske jadrové lokality. BBC k tomu dopĺňa Trumpovo varovanie, že „čas sa kráti“ a že flotila je pripravená splniť misiu „rýchlo a aj násilím, ak to bude potrebné“.

„Armáda“ v pohybe, lietadlová loď sa približuje k Iránu

Kľúčovým prvkom nátlaku je podľa CNN presun údernej skupiny lietadlovej lode USS Abraham Lincoln. Skupina vstúpila v pondelok do Indického oceánu a pokračuje smerom k Iránu, aby vedela podporiť prípadné operácie a zároveň kryť spojencov pred odvetou.

BBC Verify medzitým uvádza, že pomocou otvorených nástrojov sledovalo časť presunov: podľa satelitných snímok dorazili do Jordánska na základňu Muwaffaq minimálne 15 stíhačiek a v regióne pribúdali aj nákladné a tankovacie lietadlá. BBC tiež cituje analytičku Megan Sutcliffeovú, podľa ktorej USA za posledné dva týždne „výrazne zvýšili regionálne postavenie“ presunom námorných a leteckých kapacít.

zdroj: TASR/Mass Communication Specialist 1st Class Brian M. Wilbur/U.S. Navy via AP, File)

Podmienky Washingtonu

CNN opisuje, že USA požadujú pred rokovaniami viacero podmienok: trvalé ukončenie obohacovania uránu, nové obmedzenia balistického programu a zastavenie podpory iránskych regionálnych spojencov. Najväčšou prekážkou má byť americká požiadavka na limity doletu balistických rakiet, čo je podľa CNN citlivé aj pre Izrael.

Irán podľa CNN naznačil, že chce diskutovať iba o jadrovom programe, a strany zostali „na mŕtvom bode“. Jeden americký predstaviteľ v pondelok podľa CNN povedal, že administratíva je ochotná rokovať, ak Irán pozná podmienky: „Sme otvorení… ak sa chcú ozvať a vedia, aké sú podmienky, tak sa budeme rozprávať.“ BBC zároveň pripomína, že Irán trvá na tom, že jeho jadrový program je mierový, a opakovane odmieta snahy o vývoj jadrových zbraní.

Teherán sľubuje okamžitú odvetu, v hre je aj Izrael

Reakcia Iránu je podľa CNN ostrá. Minister zahraničných vecí Abbás Aragččí varoval, že ozbrojené sily sú pripravené reagovať „okamžite a silno“ na akúkoľvek agresiu voči územiu, vzdušnému priestoru či vodám Iránu.

BBC cituje jeho formuláciu, že sú „s prstami na spúšti“. CNN dodáva, že kľúčový poradca najvyššieho vodcu Alí Šamchání označil prípadnú americkú akciu za začiatok vojny a avizoval „bezprecedentnú“ odpoveď, pričom menoval ako cieľ Tel Aviv.

Zároveň však CNN píše, že Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty vylúčili použitie svojho vzdušného priestoru a územia na americkú operáciu. BBC dopĺňa, že podľa iránskeho posolstva by sa štáty, ktoré by umožnili využitie svojho vzdušného priestoru, mohli stať legitímnymi cieľmi.

Oslabený režim

CNN uvádza, že najnovšie spravodajské hodnotenia, o ktorých je Trump informovaný, hovoria o historicky slabšej pozícii režimu po minuloročných zásahoch USA a Izraela a po masových protestoch.

Trump podľa CNN naznačil aj záujem o zmenu vedenia, povedal: „Je čas hľadať v Iráne nové vedenie.“ Minister zahraničia Marco Rubio podľa CNN aj BBC vyhlásil, že režim je „pravdepodobne slabší než kedykoľvek predtým“, no zároveň priznal, že situácia je „zložitejšia“.

BBC pridáva aj tvrdé čísla o násilí počas nepokojov: organizácia HRANA hovorí o potvrdených viac než 6 301 obetiach vrátane 5 925 protestujúcich a preveruje ďalších približne 17 000 hlásených úmrtí; organizácia Iran Human Rights zas varuje, že konečný počet môže prekročiť 25 000.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie