Trump zvažuje útok na Irán už v najbližších dňoch. Ak diplomacia zlyhá, prichádza desivý plán B

Prezident Donald Trump podľa denníka New York Times povedal poradcom, že ak diplomacia alebo aj prípadný úvodný cielený úder nepresvedčí Irán vzdať sa svojho jadrového programu, bude zvažovať oveľa väčší útok v nasledujúcich mesiacoch. Podľa ľudí oboznámených s vnútornými debatami by takýto scenár smeroval k oslabeniu iránskeho vedenia až po snahu vytlačiť ho z moci.

V centre pozornosti sú rokovania, ktoré majú prebehnúť vo štvrtok v Ženeve. New York Times ich opisuje ako poslednú snahu vyhnúť sa ozbrojenému konfliktu. Zároveň však uvádza, že Trump už zvažuje možnosti, ak rokovania zlyhajú, pričom žiadne definitívne rozhodnutie ešte nepadlo.

Podľa poradcov sa Trump prikláňa k úvodnému úderu v najbližších dňoch, ktorý by mal iránskym lídrom ukázať, že musia prijať požiadavku vzdať sa schopnosti vyrobiť jadrovú zbraň.

Na stole sú jadrové zariadenia aj Revolučné gardy

Podľa New York Times sa medzi zvažovanými cieľmi objavujú veliteľské štruktúry iránskych Islamských revolučných gárd, jadrové lokality aj balistický raketový program. Tieto tri okruhy zároveň tvoria rámec, ktorý rozoberá aj televízia CNN.

Stanica opisuje, že Spojené štáty rozmiestňujú naprieč Blízkym východom sily schopné viesť viac vĺn úderov a že by to bol výraznejší zásah než Trumpove predchádzajúce, skôr ohraničené použitie sily.

CNN upozorňuje, že takáto operácia by sa mohla začať bez jasne definovaného koncového stavu. Vysvetľuje to zbiehaním troch línií, ktoré sa predtým dali riešiť oddelene, no teraz sa zliali do jednej krízy. Ide o iránsky raketový arzenál, násilné potláčanie protestov doma a nevyriešený jadrový program.

Z operačného hľadiska podľa CNN dáva zmysel, aby medzi prvými cieľmi boli prvky, ktoré znižujú schopnosť Iránu odpovedať, teda výroba a zásoby rakiet, odpaľovacie zariadenia a protivzdušná obrana.

zdroj: TASR/Maxar Technologies via AP

Diplomacia s tvrdými podmienkami a posledným kompromisom

Obe strany pritvrdzujú aj v slovách. Trumpov splnomocnenec Steve Witkoff podľa New York Times povedal, že jediný prijateľný výsledok je nulové obohacovanie jadrového materiálu. Iránsky minister zahraničia Abbás Araghčí však v rozhovore trvá na tom, že krajina nie je pripravená vzdať sa toho, čo označuje za právo vyrábať jadrové palivo.

Jeho postoj New York Times zachytáva cez formuláciu o práve podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

V zákulisí sa zároveň objavuje návrh, ktorý by mohol vytvoriť únikovú cestu od konfliktu. New York Times píše o možnosti veľmi obmedzeného programu obohacovania uránu výlučne na medicínske účely. Pri tejto variante by Irán mohol tvrdiť, že obohacovanie úplne neskončilo, zatiaľ čo Washington by mohol argumentovať, že sa zatvárajú kapacity potrebné na zbraň.

Nie je však jasné, či by s tým súhlasila ktorákoľvek strana. Araghčí k tomu v Teheráne uviedol: „Myslím si, že stále existuje dobrá šanca na diplomatické riešenie.“ Dodal aj: „Nie je potrebné žiadne vojenské budovanie a vojenské budovanie tomu nepomôže a nedokáže na nás vytvárať tlak.“

Hrozivý plán B a riziko kampane bez jasného konca

Ak by úvodný úder nezabral, Trump podľa New York Times poradcom povedal, že necháva otvorenú možnosť neskoršieho vojenského útoku, ktorý by mal pomôcť zvrhnúť najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího.

Aj v rámci administratívy sú však podľa denníka pochybnosti, či sa takýto cieľ dá dosiahnuť iba leteckými údermi. Zároveň sa spomína, že pôvodne sa zvažovali aj špeciálne jednotky na zemi, no tento variant bol zatiaľ odložený pre vysoké riziko.

Atmosféru podčiarkuje aj rozsah nasadenia síl. New York Times uvádza, že do dosahu Iránu sa presúvajú dve skupiny lietadlových lodí, desiatky stíhačiek, bombardéry a tankovacie lietadlá. CNN k tomu dodáva, že logika krízy skôr smeruje k viacdňovej kampani a že jej rozsah by závisel aj od iránskej reakcie, vrátane možnosti ďalšej eskalácie.

Biely dom odmietol komentovať prezidentovo rozhodovanie, pričom hovorkyňa Anna Kelly podľa New York Times uviedla: „Médiá môžu ďalej špekulovať o prezidentovom uvažovaní, koľko chcú, no iba prezident Trump vie, čo môže alebo nemusí urobiť.“

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie