Trumpova „uránová lúpež“ naráža na kritiku expertov. Operácia v Iráne je podľa nich veľmi riskantná

Trumpova predstava, že by Spojené štáty mohli v Iráne získať vysoko obohatený urán priamo vojenskou operáciou, naráža na čoraz silnejšiu kritiku expertov. Hoci Biely dom naznačuje, že cieľom vojny je zabrániť Teheránu v získaní jadrovej zbrane, odborníci upozorňujú, že akákoľvek pozemná akcia by bola mimoriadne zložitá, nebezpečná a mohla by stáť životy amerických vojakov.

Trump zvažuje zásah proti iránskemu uránu

Podľa denníka The Wall Street Journal prezident Donald Trump opakovane hovorí, že zabrániť Iránu vo vývoji jadrovej zbrane je jeden z hlavných cieľov prebiehajúcej vojny. Ak by sa to nepodarilo dosiahnuť zmenou režimu alebo dohodou, pri ktorej by Teherán odovzdal svoj obohatený urán, ďalšou možnosťou by podľa americkej administratívy mohlo byť jeho prevzatie silou.

Magazín Wired uvádza, že Trump a najvyšší predstavitelia obrany zvažujú, či do Iránu neposlať pozemné jednotky, ktoré by materiál zaistili. Minister zahraničných vecí Marco Rubio tento mesiac povedal, že ľudia tam budú musieť ísť a získať ho. Administratíva však zatiaľ neposkytla takmer žiadne detaily o tom, kto by takúto operáciu vykonal, ako by materiál odviezol a kam by sa následne presunul.

Podľa Wall Street Journal Trump zároveň naznačil, že takáto akcia nie je bezprostredná. Vo vysielaní Fox News Radio povedal teraz sa na to nesústredíme, ale v istom bode by sme mohli. Aktuálne sa podľa jeho slov Washington sústreďuje najmä na ničenie iránskych rakiet a dronov.

Odborníci hovoria o veľmi riskantnom scenári

Práve tu sa začína najväčšia vlna pochybností. Wired cituje odborníkov, podľa ktorých by akákoľvek pozemná operácia bola extrémne nebezpečná. Spencer Faragasso z Institute for Science and International Security označil variant so špeciálnymi jednotkami podporovanými väčšou silou za mimoriadne, mimoriadne riskantný a v konečnom dôsledku nerealizovateľný.

Podobne to vidia aj ďalší experti. Jonathan Hackett, bývalý špecialista na operácie námornej pechoty a Defence Intelligence Agency, podľa Wired upozorňuje, že zásah by sa mohol týkať až desiatich lokalít roztrúsených po krajine.

zdroj: TASR/Maxar Technologies via AP

Medzi nimi sú zariadenia v Isfaháne, Natanz, Fordówe či Parchíne, ale aj bane a výskumné reaktory. Už len samotná vzdialenosť medzi nimi znamená, že by nešlo o jednu rýchlu akciu, ale o operáciu trvajúcu celé týždne.

Aj Wall Street Journal píše, že by mohlo ísť o jednu z najnáročnejších špeciálnych operácií v moderných dejinách. Bývalý veliteľ NATO James Stavridis ju označil za potenciálne najväčšiu operáciu špeciálnych síl v histórii.

Richard Nephew, bývalý expert Národnej bezpečnostnej rady pre Irán, varuje, že už len na jednom mieste by bolo potrebných viac ako tisíc ľudí. Obavy sa týkajú útokov dronmi, mín, pascí, kontaminácie aj dlhej prítomnosti vojakov priamo v teréne.

Problém nie je len nájsť urán, ale aj ho dostať von

Podľa Wall Street Journal sa väčšina iránskeho 60 percent obohateného uránu pravdepodobne nachádza v podzemnom tuneli v Isfaháne a v zásobách v Natanz. Pred americkými a izraelskými údermi z júna minulého roka mal Irán viac ako 400 kilogramov 60 percent obohateného uránu a takmer 200 kilogramov 20 percent materiálu.

Takýto materiál ešte nie je priamo zbraňový, no odborníci upozorňujú, že jeho ďalšie obohatenie by mohlo Iránu otvoriť cestu k bombe.

Získať ho z podzemných areálov by však bolo mimoriadne náročné. Wired uvádza, že materiál môže byť uložený vo forme plynu hexafluoridu uránu vo veľkých cementových nádobách. Ak boli niektoré poškodené, vojaci by museli nasadiť ťažké stroje, odstraňovať tony zeminy a pracovať v nebezpečnom prostredí.

Hackett zároveň upozorňuje, že aj zdanlivo jednoduché faktory, ako piesok, hory, atmosféra či nočný zásah, môžu celú akciu zásadne skomplikovať.

Faragasso podľa Wired zdôrazňuje, že ak by sa vojaci dostali k porušenému alebo neuzavretému jadrovému materiálu, najbezpečnejšie by mohlo byť nechať ho na mieste. Aj preto niektorí experti hovoria, že menej riskantným riešením by bolo materiál neodvážať, ale zneprístupniť ho priamo v zariadeniach, napríklad zničením vstupov či zavalením podzemných priestorov.

Washington má možnosti, no každá nesie vysoké riziko

Podľa Wall Street Journal existuje aj iná cesta. Biely dom môže ponechať zásoby v Iráne s varovaním, že akýkoľvek pokus o ich presun alebo obnovenie obohacovania by vyvolal ďalšie americké údery. To by znamenalo pokračovanie tlaku bez okamžitého vyslania vojakov na zem.

Aj keby sa však Trump rozhodol konať tvrdšie, experti upozorňujú, že úspech nie je zaručený. Wired opisuje scenár, v ktorom by oblasť najprv zasiahlo bombardovanie, potom by perimetre zabezpečovali bojové jednotky a až následne by nastúpili špeciálne tímy ako Delta Force alebo SEAL Team 6 spolu so špecialistami na jadrové, chemické a radiačné hrozby.

Už samotné vytvorenie bezpečného priestoru by však podľa Faragassa prinášalo vysoké riziko a straty by neboli prekvapením.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie