Trumpova vojenská šou vyvolala vlnu protestov: V uliciach sa premávali tanky a robotické psy

Donald Trump sa dočkal momentu, o ktorom sníval od návštevy francúzskeho sprievodu na Deň Bastily v roku 2017. V sobotu sa Washington D. C. stal dejiskom prvej veľkej vojenskej prehliadky od čias víťazstva v prvej vojne v Perzskom zálive.

Na uliciach defilovali tanky, výsadkári pristávali z neba, nad hlavami burácali lietadlá a neprehliadnuteľným prvkom boli aj robotické psy, informuje denník The Guardian. „Každá krajina oslavuje svoje víťazstvá. Je načase, aby to robila aj Amerika,“ vyhlásil Trump počas prejavu.

Napriek oblačnej oblohe žiaril prezident úsmevom — okrem armádneho jubilea si totiž pripomínal aj vlastné 79. narodeniny. Celý sprievod neskrýval osobný rozmer: „Toto sa mohlo stať len pod vedením prezidenta Trumpa,“ zaznelo z reproduktorov na National Mall (Národná promenáda – veľké verejné priestranstvo vo Washingtone D. C.).

Symbolika oslavy nebola len o minulosti — ukazovala silu a technologickú vyspelosť armády vrátane autonómnych systémov, dronov či budúcnosti bojovej techniky.

Podľa niektorých komentátorov pôsobil celý sprievod skôr ako scéna z Moskvy či Pekingu než z americkej demokracie. Trump sa však netajil inšpiráciou: „Videli sme to v Paríži, bolo to úžasné. My to urobíme ešte lepšie,“ vyhlásil v minulosti.

Amerika v rozštiepenom obraze

Zatiaľ čo sa v hlavnom meste ozývali salvy a piesne armádneho orchestra, desiatky miest naprieč USA zaplnili protestujúci, informuje spravodajstvo televízie BBC. Názov ich demonštrácií bol výrečný: „No Kings“ — bez kráľov. V Los Angeles, New Yorku či Philadelphii zneli heslá ako „Deportujte kráľov, nie rodiny“ či „Trump je zradca“.

Pri Bielom dome, pred radnicami aj v centre Los Angeles, kde polícia nasadila slzotvorný plyn, sa protesty prelínali s výzvami na návrat k ústavným hodnotám.

V Minnesote len pár hodín pred začiatkom parádnej šou došlo k násilnému útoku na dvoch zákonodarcov a ich polovičky, pričom jeden pár zomrel. Trump sa k protestom ani k tomuto incidentu počas prejavu nevyjadril. Namiesto toho byhlásil: „Sme najhorúcejšou krajinou na svete.“

Súbežne s oslavami prezident nespomenul ani eskaláciu napätia medzi Izraelom a Iránom, ani kontroverzné nasadenie námornej pechoty v Los Angeles, ktoré vyvolalo právne i spoločenské spory.

Silná armáda, silné výdavky

USA vynakladajú na armádu takmer 900 miliárd dolárov ročne — viac ako ďalších desať najväčších armád sveta dokopy. V porovnaní s HDP je ich vojenské zaťaženie (3,7 %) nižšie než v Rusku (5,9 %), no výrazne vyššie ako v Číne (1,7 %). V rámci NATO patria medzi najvyšších prispievateľov, po boku Poľska a Estónska.

Aj preto niektorí kritici, vrátane veterána Stevena Jewella z Texasu, poukazujú na neefektívnosť a nebezpečenstvo takýchto prehliadok: „V Amerike sa vojenské prehliadky nerobia z dobrého dôvodu. Je to drahé, zbytočné a slúži to len niečiemu egu,“ povedal pre BBC.

Podľa neho tanky a delostrelectvo nemajú v uliciach miest čo hľadať: „Na vojenských základniach má takáto prezentácia zmysel. Tu ide len o show.“

Viac ako len výročie

Trumpovo rozhodnutie spojiť výročie armády so svojím narodením, demonštráciou vojenskej sily a nepriamym posolstvom o sile krajiny bolo silným politickým gestom. Jeho podpora armády je nezameniteľná, no zároveň kontrastuje s jeho rétorikou o ukončení vojenských zásahov v zahraničí.

Senátor J. D. Vance, spojenec prezidenta, zdôraznil: „Našim vojakom prejavujeme úctu tým, že ich nebudeme posielať do vojny, ak to nebude nevyhnutné.“ No celé podujatie ukázalo, že sila a symbolika armády zostávajú kľúčovým prvkom Trumpovho politického odkazu — nielen vo vnútri krajiny, ale aj navonok.

Otázne zostáva, či sa z tejto udalosti stane nový precedens. Trump totiž navrhuje ustanoviť „Victory Day“ — Deň víťazstva vo svetových vojnách po vzore ruského 9. mája. V čase, keď Amerika zápasí s vnútorným napätím, ide o krok, ktorý môže byť vnímaný ako pokus o konsolidáciu moci cez militarizovanú symboliku.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie