„Ty to len preháňaš“ – Tiché taktiky cielia na emócie: Psychologička opisuje najhoršie formy manipulácie (ROZHOVOR)

Psychologická manipulácia sa zriedka začína otvoreným nátlakom. Častejšie prichádza potichu, nenápadne a postupne. Spočiatku pôsobí ako starostlivosť, obava či „dobrý úmysel“, no časom začne narúšať istotu, sebahodnotu a schopnosť rozhodovať sa podľa seba.

Manipulatívne taktiky fungujú práve preto, že cielia na emócie – na strach zo straty, potrebu uznania, túžbu po blízkosti či obavu zo sklamania druhých. Človek si ich často uvedomí až vtedy, keď sa začne cítiť zmätene, vyčerpane alebo neustále vinný, hoci nevie presne pomenovať prečo.

Takéto správanie sa môže objaviť v partnerských vzťahoch, rodine, priateľstvách aj na pracovisku. Spája ich spoločný znak: jeden človek si udržiava moc tým, že oslabuje vnútornú stabilitu toho druhého. Namiesto otvorenej komunikácie nastupuje popieranie pocitov, prekrúcanie reality, vyvolávanie viny alebo ticho, ktoré má „vychovávať“.

Manipulácia často nevyzerá dramaticky. Práve naopak – jej sila spočíva v opakovaní a v tom, že postupne mení spôsob, akým človek vníma seba aj vzťah, v ktorom sa nachádza.

Je problém vo mne?

Obete manipulácie si často kladú otázku, či problém nie je v nich. Začnú pochybovať o vlastných spomienkach, reakciách a hraniciach. Prispôsobujú sa, aby udržali pokoj, vyhli sa konfliktu alebo nestratili vzťah. Dlhodobo to však vedie k strate sebadôvery, úzkosti a pocitu, že nemajú právo na vlastné potreby. Rozpoznať tieto vzorce je prvým krokom k tomu, aby sa človek dokázal zastaviť, pomenovať, čo sa deje, a získať späť vnútornú rovnováhu.

Na spomínané taktiky sme sa bližšie pozreli s Lenkou Valuš, psychologičkou a expertkou na mentálne zdravie, ktorá dnes pôsobí ako odborná garantka a analytička v spoločnosti headmap.

Tichá domácnosť = silná technika manipulácie

Tichá domácnosť na prvý pohľad môže vyzerať ako snaha vychladnúť a neeskalovať konflikt. V skutočnosti však často funguje ako silná manipulatívna taktika. Jeden z partnerov prestane komunikovať, vyhýba sa kontaktu a necháva druhého v neistote bez vysvetlenia. Ticho nevytvára priestor na upokojenie, ale na tlak – človek nevie, čo sa deje, čo urobil zle a kedy sa situácia „napraví“. Postupne sa tak učí potláčať vlastné emócie a potreby len preto, aby sa vzťah vrátil do normálu.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy