Vedci objavili spôsob, ako odhaliť Parkinsonovu chorobu včas. Má byť účinnejší než krvné testy

Parkinsonova choroba patrí medzi najčastejšie neurodegeneratívne ochorenia, no jej skorá diagnostika zostáva veľkou výzvou. Symptómy sa často objavujú až v momente, keď poškodenie mozgu pokročí. Vedci preto hľadajú biomarkery, ktoré by chorobu zachytili skôr. Najnovší výskum naznačuje prekvapivé miesto — ľudské vlasy.

Výskumný tím z Číny analyzoval vlasové vzorky pacientov s Parkinsonovou chorobou a porovnal ich so zdravými ľuďmi rovnakého veku. Objavil jasný vzorec chemických zmien, ktorý by mohol pomôcť pri skoršej diagnostike. O výskume informuje vedecký portál Science Alert. 

Parkinsonova choroba a jej príznaky

Parkinsonova choroba sa vyvíja pomaly a dlhý čas prebieha „potichu“. Poškodenie nervových buniek môže pokračovať roky až desaťročia predtým, než si človek všimne prvé jasné príznaky, ako sú triaška, stuhnutosť, spomalené pohyby alebo zmeny v chôdzi.

Aj preto sa výskumníci snažia nájsť biomarkery, ktoré by chorobu zachytili skôr, než sa klinicky naplno prejaví. Skúmajú signály v krvi, mozgovomiechovom moku, v očiach, ale aj v digitálnych dátach, napríklad v zmene motoriky či reči.

Niektoré krvné testy už prinášajú sľubné výsledky a naznačujú, že by mohli odhaliť riziko alebo prebiehajúce zmeny roky pred diagnózou. Vlasová analýza do tohto smeru zapadá prakticky: odber je jednoduchý, neinvazívny, lacný a nevyžaduje špecializované prostredie ani náročnú logistiku, čo z nej robí zaujímavého kandidáta na širší skríning v budúcnosti.

Športový filozof o toxických fitness trendoch: Telo potrebuje systém. Keď ho máš, výkon prichádza prirodzene (ODBORNÍK)

Vlasy ako biologický záznam zdravia

Vlasy fungujú ako dlhodobý archív toho, čo sa deje v tele. Zachytávajú stopové prvky z potravy aj prostredia a uchovávajú ich mesiace či roky. Práve táto schopnosť odlišuje vlasovú analýzu od krvi či slín, ktoré odrážajú skôr aktuálny stav.

Vedci zistili, že pacienti s Parkinsonovou chorobou mali vo vlasoch výrazne nižšie hladiny železa a medi, no vyššie koncentrácie mangánu a arzénu. Tento rozdiel sa objavil konzistentne naprieč sledovanou skupinou. Podľa autorov má takýto profil „vysoký diagnostický potenciál“, pretože ide o merateľný a neinvazívny marker.

zdroj: Freepik

Spojenie medzi trávením, mozgom a vlasmi

Výskum zároveň naznačuje širší biologický mechanizmus. Parkinsonova choroba sa čoraz viac spája s črevným mikrobiómom a metabolizmom železa. Zmeny v črevných baktériách sa môžu objaviť roky pred diagnózou a ovplyvniť vstrebávanie minerálov.

Experimenty na myšiach ukázali, že nižšie hladiny železa vo vlasoch súvisia s poruchou črevnej bariéry a zmenami génov zodpovedných za absorpciu železa. Vedci predpokladajú, že vlasy tak nepriamo zaznamenávajú procesy prebiehajúce medzi črevom a mozgom. Ide o ďalší dôkaz toho, že Parkinsonova choroba nevzniká len v mozgu, ale súvisí s celotelovými metabolickými a zápalovými procesmi.

Odborníčka odporúča 5 jednoduchých biohackov: Už pár minút denne môže zmeniť fungovanie tela

Parkinson budúcnosti

Autori štúdie upozorňujú, že výskum zahŕňal relatívne malú skupinu pacientov a výsledky treba overiť vo väčších populáciách. Vedci musia tiež presne vysvetliť, prečo sa minerály vo vlasoch menia a ako tieto zmeny súvisia s priebehom choroby. Zaujímavá je aj zvýšená hladina arzénu, ktorá môže súvisieť s environmentálnou expozíciou alebo stravou. Tento faktor si vyžaduje ďalšie skúmanie.

Napriek tomu ide o významný posun. Vlasy by sa mohli stať jednoduchým nástrojom na sledovanie rizika a progresie ochorenia.

Moderná medicína sa posúva smerom k biomarkerom, ktoré zachytia choroby ešte pred symptómami. Parkinsonova choroba patrí medzi hlavné oblasti tohto výskumu. Ak sa výsledky potvrdia, analýza vlasov by mohla doplniť existujúce testy a pomôcť lekárom identifikovať riziko skôr, než sa objavia prvé neurologické prejavy.

Vlasy tak prestávajú byť len estetickým prvkom. Vedci ich začínajú vnímať ako biologický záznamník, ktorý môže prezradiť tiché procesy prebiehajúce v tele — vrátane tých, ktoré vedú k neurodegeneratívnym ochoreniam.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy