Učitelia si v škole pospia a obedujú o tretej. 10 zvykov Španielov, ktoré si Slováci nemôžu dovoliť

Keď sa povie Španielsko, mnohým z nás napadne flamenco, paella, horúce pláže a siesta. Ale ak si myslíš, že to je všetko, čo krajina ponúka, pripraviť sa musíš na omnoho väčšiu dávku kultúrnych prekvapení. Z cestovateľského pohľadu sa stereotyp skutočne stretáva s realitou. Tapas, bohémsky život a nedochvíľnosť spozoruje každý turista. Ako však vyzerá život domácich, keď sa cudzinec infiltruje do bežných dní?

Niektoré zvyky znejú ako výmysel. Napríklad to, že si učitelia počas vyučovania zdriemnu. Alebo že si Španieli dávajú večeru o desiatej večer, keď my už zívame v posteli. V tomto kultúrnom denníku ti po mesiacoch strávených v ich náture ukážem, ako v skutočnosti žijú hispánci. Ani ja sama som sa nestačila diviť.

Nahlas, verejne a bez servítky

Španielsko nie je krajina ranných vtáčat. Pracovný deň sa tu začína pomaly. Kým sa Slováci vrhajú na e-maily už o ôsmej, v Barcelone alebo Madride si ľudia dávajú pokojne dve kávy. Prvá je na prebudenie. Druhá na porozprávanie sa s kolegami. A medzitým si niektorí ešte stihnú odskočiť na raňajky číslo dva – napríklad pan con tomate (chlieb s paradajkou a olivovým olejom).

Práve počas týchto prvotných ranných stretnutí je čas na pokec s kolegami. Otvorenosť voči druhým znie ako fajn vlastnosť, no pre bežného Slováka je častokrát až príliš. Domáci častokrát nemajú filter slušnosti, a preto sa radi púšťajú do tém, ktoré by mnohé krajiny označili za tabu, najmä na verejnosti.

Otvorene sa druhých opýtajú na se*uálny život, úmrtie v rodine či závažné zdravotné problémy. Informácie sa šíria rýchlosťou svetla, vo vetách nechýbajú časté nadávky a neuberajú ani na decibeloch hlasu. Prihodil sa im zaujímavý moment? Za pár sekúnd o ňom vie celá kaviareň!

Vyskúšala som si prácu čašníčky v luxusnom rezorte: Ľudia v práci nadávali a kričali. Ceny sú tu len turistickou pozlátkou

V práci majú spálne

Mnohí si myslia, že si Španieli každé poobedie zaľahnú do postele aspoň na dve hodiny. Pravda je trochu zložitejšia. V mestách, kde je pracovné tempo rýchlejšie, sa siesta obmedzuje na krátky oddych alebo pauzu mimo pracovného miesta. Na vidieku sa však stále nájdu miesta, kde sa skutočne zatvárajú obchody a ulice stíchnu. Nie preto, že sú všetci doma v posteli, ale preto, že teplo je neúnosné a nikto pri zmysloch by vtedy nešiel von.

Z vlastnej študentskej skúsenosti môžem potvrdiť, že siesta sa v prímorských mestách s vlhkým podnebím berie skutočne vážne. Počas jazykového kurzu sa denné vyučovanie pravidelne prerušovalo o 12:30. Učitelia sa vtedy vytratili do svojich dormitorios – teda odpočinkových miestností priamo v areáli školy. Nachádzali sa v nich postele, pohodlné kreslá aj pohovky a slúžili výlučne na relax.

Na približne hodinu škola úplne stíchla. Na chodbách sa nesmelo nahlas rozprávať, z rádia prestala hrať hudba a celá budova pôsobila ako „vypnutá“. Moji učitelia si skutočne išli na tú hodinu ľahnúť a oddýchnuť si.

Pre nás, medzinárodných študentov, najmä tých zo severnej či západnej Európy, to bol poriadny kultúrny šok. Zvyknutí na dochvíľne systémy, rýchle obedy a neustálu produktivitu, sme si nevedeli predstaviť, že by sme si len tak ľahli do postele uprostred dňa. Väčšinou sme preto zamierili do kaviarní na malú kávu alebo niečo ľahké pod zub. Obedovať o pol jednej? To robili len turisti. Domáci si na obed nájdu čas až okolo tretej či štvrtej popoludní.

zdroj: Dom kávy

Slováci sa stretávajú doma, Španieli vonku

Možno si to ani neuvedomujeme, ale slovenská kultúra je výrazne spätá s určitým spôsobom socializácie. Bežne sa stretávame u seba doma – pozývame priateľov na grilovačku, večeru či pohár vína. Životné míľniky a oslavy často trávime v obývačkách alebo záhradách. Naši blízki vedia, kde bývame, poznajú naše priestory, náš štýl. Zdá sa ti to ako úplne prirodzená vec? V Španielsku to tak nefunguje. Tam sa stretávajú vonku – v baroch, na námestiach či v reštauráciách. Domácnosť zostáva výsostne súkromná.

Či už ide o dôverné stretnutie dvoch kamarátok na káve, v Španielsku sa takmer vždy odohráva vonku – na terase, v kaviarni alebo v parku. Veľkolepé oslavy prebiehajú v komunitných priestoroch a rodinné večere sa tradične konajú v reštauráciách. Hoci v španielskych domácnostiach nájdeš zopár fliaš alk*holu, slovenská rodina je v tomto smere oveľa „lepšie vybavená“.

U nás sa bežne skladujú rôzne druhy alk*holu – od vína cez destiláty až po likéry – aby sme mohli pohostiť každého podľa jeho chuti. Táto pohostinnosť nás privádza k ďalšiemu typicky slovanskému zvyku, ktorý v hispánskej kultúre nenachádza pochopenie. Alk*hol sa tam totiž nepodáva v poldecákoch, ale ako súčasť drinkov, kokteilov či aperitívov. Dajme si „za jeden“ neplatí, možno tak jeden miešaný drink, v ktorom nájdeme len 0,2 dcl moku.

zdroj: AI

V Španielsku sa ticho nenosí

Zatiaľ čo na Slovensku sa večierky často začínajú o ôsmej a o desiatej už kluby praskajú vo švíkoch, v Španielsku v tom čase ešte len dojedia večeru. Mnohé kluby a bary zostávajú do polnoci úplne prázdne alebo dokonca zatvorené. Španieli jednoducho nepoznajú pojem „ísť skoro spať“. Na party vyrážajú často až okolo jednej v noci, a to pokojne aj cez pracovný týždeň.

Nie je výnimkou, že študenti zamieria najprv na diskotéku a odtiaľ rovno na ranné prednášky – nevyspatí, ale spoločensky uspokojení. Táto ich schopnosť žiť „naplno“ a zároveň akoby bez potreby spánku je pre nás Stredoeurópanov takmer nepochopiteľná. Piatok večer? Bežné. Utorok v noci? Prečo nie. Ich životný štýl nie je o oddychu, ale o intenzívnom prežívaní prítomnosti – s hlasnou hudbou, rozhovormi, smiechom a dobrou spoločnosťou. A hoci sa to na začiatku zdá ako absolútny chaos, po čase zistíš, že tento večný hluk je vlastne hudbou španielskeho života.

Motto Španielska? Mañana!

Ak má Španielsko nejaké oficiálne motto, pokojne by ním mohlo byť slovo mañana – teda „zajtra“. Používa sa často, ľahko a vo všetkých sférach života. Mešká ti balík? Mañana. Potrebuješ opraviť sprchu? Mañana. Sľúbili ti dokumenty do piatku? Možno budú… mañana.

Spočiatku ma to privádzalo do zúfalstva. Slovenský zmysel pre presnosť a termíny tu dostáva facku hneď po prílete. Veci sa tu dejú vo vlastnom rytme, a ten je pomalší, ako sme zvyknutí. Často bez logiky, bez vysvetlenia, no s nezničiteľným úsmevom. Aj keď niečo horí, Španieli horia pomaly.

Namiesto výčitiek sa ospravedlňujú s pokrčením pliec a vetou: „Ale veď to počká.“ Niekedy sa to zdá ako forma lenivosti, inokedy ako životná múdrosť. Nehádajú sa, netlačia na pílu, lebo veria, že všetko sa nakoniec nejako vyrieši. A ak nie dnes, tak zajtra určite.

Zvláštne na tom všetkom je, že ten systém – akokoľvek chaotický – nejako funguje. Všetko príde, čo má prísť. Len nie vtedy, keď to čakáš. A keď sa s tým zmieriš, zistíš, že mañana vlastne nie je zlé slovo. Je to spôsob, ako dýchať pomalšie. Ako žiť menej v strese a viac v prítomnosti.

Čítaj viac z kategórie: Cestovanie