Ukrajina a Rusko nedospeli ku kompromisu. Zelenskyj prehovoril o zastavení útokov

  • Ukrajina a Rusko sa nedohodli na územných otázkach
  • Zastavenie útokov na energetiku je tiež stále otvorenou témou
  • Kyjev je ale pripravený na prímerie
Zelenskyj
  • Ukrajina a Rusko sa nedohodli na územných otázkach
  • Zastavenie útokov na energetiku je tiež stále otvorenou témou
  • Kyjev je ale pripravený na prímerie
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Ukrajina a Rusko v rokovaniach zatiaľ nedospeli ku kompromisu v otázke územia, uviedol podľa agentúry AFP ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Oficiálna dohoda podľa neho nie je ani na dočasnom zastavení útokov na energetickú infraštruktúru.

Americký prezident Donald Trump predtým oznámil, že šéf Kremľa Vladimir Putin prisľúbil, že týždeň nebudú útočiť na energetiku Ukrajiny, uvádza Le Monde

Podmienky prímeria

Kyjev je podľa Zelenského pripravený zdržať sa takýchto útokov, ak to isté urobí aj Moskva. Je však dôležité sa pozrieť na aktuálny stav rokovaní celkovo. V súčasnosti rokovania o ukončení vojny na Ukrajine sprostredkované Spojenými štátmi zatiaľ nepriniesli prelomový výsledok. Skôr potvrdili, kde dnes ležia pevné hranice možného kompromisu, tvrdí britský The Guardian

Výstupom aktuálnej diplomatickej fázy nie je dohoda, ale jasnejšie pomenovanie troch bodov, na ktorých sa proces zasekol. A zároveň náčrt scenárov, kam sa môže vyjednávanie uberať ďalej.

Rokovania zúžili spor na Donbas. Moskva trvá na tom, že Ukrajina sa musí vzdať celého regiónu vrátane území, ktoré ruská armáda fakticky nekontroluje. Pre Kyjev je takýto výsledok neprijateľný – nielen politicky, ale aj právne a spoločensky. Prezident Volodymyr Zelenskyj síce naznačil ochotu diskutovať o špeciálnych režimoch (demilitarizácia, ekonomické zóny), no nie o formálnom odovzdaní územia. Praktickým výsledkom rokovaní je teda potvrdenie, že územný kompromis v súčasnej podobe neexistuje.

USA, Francúzsko a Británia signalizujú pripravenosť podieľať sa na povojnových bezpečnostných mechanizmoch, no bez jasného amerického záväzku vojensky brániť Ukrajinu. Rusko zároveň odmieta prítomnosť jednotiek krajín NATO a požaduje obmedzenie ukrajinskej armády aj vplyvu na jej budúce obranné rozhodnutia. Výsledkom rokovaní je zásadná asymetria: Ukrajina chce garancie proti ďalšej invázii, Rusko chce garancie, že Ukrajina nebude schopná sa brániť podobne ako dnes. Tieto pozície sa zatiaľ nijako nepriblížili, tvrdí francúzsky zdroj. 

Ukrajina žiada zastavenie bojov

Kyjev žiada, podľa Deutsche Welle, okamžité zastavenie bojov ako podmienku ďalších politických krokov. Moskva naopak trvá na tom, že prímerie môže prísť až po podpísaní komplexnej dohody. Praktickým dôsledkom je, že rokovania prebiehajú paralelne s pokračujúcimi útokmi na Ukrajinu, najmä na energetickú infraštruktúru. To oslabuje dôveru ukrajinskej verejnosti v celý proces.

Z politického hľadiska je dôležitým výsledkom aj to, že Ukrajina síce prejavuje ochotu rokovať, no nie kapitulovať. Prieskumy ukazujú, že akýkoľvek mier, ktorý by znamenal stratu územia bez reálnych bezpečnostných záruk, by bol doma prakticky nepresaditeľný – či už referendom, alebo parlamentom. To výrazne zužuje manévrovací priestor Zelenského tímu.

 

Na ruskej strane sa naopak potvrdzuje, že rokovania slúžia skôr ako nástroj taktiky a času, nie ako snaha o skutočný kompromis. Ako upozorňujú analytici, prezident Vladimir Putin zostáva viazaný vlastnou víziou vojny ako existenčného zápasu a nemá vnútropolitický priestor na zásadný ústupok, doplnil zdroj. 

Záver je preto pomerne neistý. Výsledkom rokovaní nie je mier, ale presnejšia mapa konfliktu. Ukázali, kde sú červené línie oboch strán, a potvrdili, že bez zmeny vojenskej reality alebo zásadného posunu v politických kalkuláciách – či už v Moskve, Kyjeve alebo vo Washingtone – zostane dohoda „blízko“, no stále mimo dosahu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: The Guardian, Le Monde, Deutsche Welle

Najnovšie videá

Trendové videá