Ukrajina navrhla 30-kilometrovú demilitarizovanú zónu, tvrdí americký veľvyslanec. Putin zatiaľ mlčí

Ukrajina navrhla vytvorenie demilitarizovanej zóny na fronte – ide o 30-kilometrový pás územia, z ktorého by sa ukrajinské aj ruské jednotky stiahli o 15 kilometrov.

Tento návrh zverejnil špeciálny vyslanec USA pre Ukrajinu Keith Kellogg v rozhovore pre Fox News. Zónu by podľa neho mali kontrolovať pozorovatelia z tretích krajín v rámci takzvanej „koalície ochotných“.

Kellogg zdôraznil, že návrh by mohol byť súčasťou „prímeria na mieste“, čo znamená, že každá strana by si ponechala územia, ktoré aktuálne ovláda. Podobný prístup prirovnal k situácii v povojnovom Nemecku či pobaltských krajinách počas studenej vojny: „To znamená zmrazenie všetkého na mieste. A presne to sú Ukrajinci pripravení urobiť,“ dodal.

Putin brzdí dohodu

Hoci Kyjev návrh podporil, Moskva naň nereagovala pozitívne. Podľa kremeľského hovorcu Dmitrija Peskova Ruská federácia takýto návrh nedostala. Zároveň Rusko pokračuje vo svojej tvrdej rétorike – žiada úplné stiahnutie ukrajinských síl z Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, ktoré si nárokuje ako súčasť Ruskej federácie, hoci ich plne neovláda.

Kellogg zároveň poukázal na osobnú zodpovednosť ruského prezidenta: „Myslím si, že sme blízko. Jediný muž, ktorý to môže dotiahnuť, je podľa mňa prezident (Donald) Trump – ak s tým Putin súhlasí. A to je pravdepodobne naša hlavná prekážka – že ruský prezident zatiaľ nesúhlasí,“ povedal.

Podľa Kellogga by demilitarizovaná zóna nielen vytvorila priestor na diplomatické rokovania, ale mohla by aj zmierniť napätie medzi oboma stranami.

Naznačil tiež, že Ukrajina je ochotná akceptovať dočasný stav okupácie s nádejou, že sa jej územia v budúcnosti vrátia: „Ukrajinci sú pripravení urobiť tento krok teraz – rovnako ako Západ kedysi neuznal sovietsku anexiu Pobaltia,“ uviedol.

Zastavenie bojov? Len ak sa skončí tlak

Napriek súhlasu Ukrajiny s jednostranným prímerím a sľubom neútočiť na ruské energetické zariadenia, Moskva zatiaľ podmienila akékoľvek záväzky zrušením západných sankcií. Washington už v marci navrhol 30-dňové prímerie, ktoré Kyjev prijal. Rusko ho však odmietlo.

„Ak prímerie vydrží 30 dní, úprimne verím, že sa predĺži. Bude extrémne ťažké obnoviť plnohodnotné boje po takomto zmrazení – mnohí jednoducho povedia: ,Ďakujeme, konečne sme sa z toho dostali‘,“ vyhlásil Kellogg.

Trumpova administratíva však doteraz nevyužila ekonomický tlak ako nástroj nátlaku na Moskvu. Od januára 2025, odkedy sa Trump ujal úradu, nebola schválená žiadna nová vojenská pomoc Ukrajine. Zároveň sa nepodarilo naplniť jeho predvolebný sľub ukončiť vojnu do 24 hodín od inaugurácie – konflikt trvá aj po viac ako 100 dňoch.

Americká trpezlivosť sa míňa

Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio vyhlásil, že ak nedôjde k žiadnemu pokroku, Spojené štáty sa môžu „v priebehu niekoľkých dní“ stiahnuť z mierových rokovaní. „Ak nevidíme jasné náznaky mierovej dohody, prestaneme sprostredkúvať,“ potvrdil Rubio po stretnutí so spojencami v Paríži, informuje denník Kyiv Independent.

Prezident Trump vyjadril nespokojnosť s postojom Moskvy už trikrát za posledný týždeň. Viceprezident J. D. Vance zároveň priznal, že medzi ukrajinskou a ruskou predstavou o konci vojny existuje „veľká priepasť“. Administratíva preto plánuje v nasledujúcich 100 dňoch „pokúsiť sa tieto strany priblížiť“.

Washington tiež naznačil, že ak Moskva neprejaví vôľu spolupracovať, môže čeliť novým sankciám, vrátane ciel a bankových obmedzení. V hre je aj možnosť úplného stiahnutia USA z rokovaní, čím by sa otvoril priestor pre iných aktérov, ako sú Čína alebo Turecko.

Otázne zostáva, či sa na fronte nájde vôľa pre prímerie, alebo svet čaká ďalšie mesiace stagnácie, diplomatických patov a geopolitického napätia. Práve najbližšie týždne ukážu, či bude návrh demilitarizovanej zóny iskrou mierového riešenia, alebo ďalšou z premárnených príležitostí.

Čítaj viac z kategórie: Vojna na Ukrajine