Ukrajina uzavrela s USA historickú dohodu o nerastoch: Na povrch vychádzajú neistoty o bezpečnostných zárukách

Spojené štáty a Ukrajina uzavreli významnú dohodu, ktorá môže zmeniť charakter ich vzájomných vzťahov, píše americký denník New York Times. Trumpova administratíva oznámila vznik spoločného investičného fondu, ktorého cieľom je zdieľanie budúcich výnosov z ukrajinských nerastných surovín. Oznámenie prichádza v čase, keď Ukrajina čelí pretrvávajúcej ruskej agresii a hľadá nové formy podpory od medzinárodných partnerov.

Minister financií USA Scott Bessent opísal dohodu ako jasný signál Moskve: „Táto dohoda jasne signalizuje Rusku, že Trumpova administratíva sa dlhodobo hlási k mierovému procesu postavenému na slobodnej, zvrchovanej a prosperujúcej Ukrajine.“

Zároveň zdôraznil, že „žiadny štát ani osoba, ktorá financovala alebo zásobovala ruskú vojnovú mašinériu, nebude môcť profitovať z povojnovej obnovy Ukrajiny“.

Otázniky nad bezpečnostnými garanciami

Dohoda však vyvoláva aj otázky. Podľa NYT neobsahuje totiž žiadne výslovné záruky o budúcej vojenskej podpore zo strany USA. Podľa zdrojov oboznámených s rokovaniami administratíva Donalda Trumpa túto možnosť odmietla už na začiatku. Takýto prístup vyvolal obavy, že Spojené štáty sa snažia skôr získať ekonomický vplyv ako poskytnúť Ukrajine reálnu bezpečnostnú istotu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa napriek tomu snaží prezentovať dohodu ako krok smerom k väčšej stabilite: „Vidíme túto dohodu ako krok k väčšej bezpečnosti a pevným bezpečnostným zárukám. Úprimne dúfam, že bude efektívna,“ napísal v marci na platforme X.

Zároveň však odmietol návrhy, ktoré by znamenali uznanie Krymu ako ruského územia alebo zrieknutie sa ambícií vstúpiť do NATO — podmienky, ktoré podľa medializovaných informácií obsahoval americký návrh prímeria.

Ukrajinská suverenita pod drobnohľadom

Ako informuje spravodajstvo BBC, základnou líniou dohody je vytvorenie spoločného fondu, do ktorého budú prispievať obe krajiny a ktorý sa má podieľať na rozvoji ťažby, infraštruktúry a investičných projektov v oblasti nerastných surovín.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhal uviedol, že „vďaka tejto dohode budeme môcť získať významné zdroje na obnovu, naštartovať ekonomický rast a získať najnovšie technológie od amerických partnerov.“ Zároveň potvrdil, že Ukrajina si ponechá kontrolu nad svojím podložím, infraštruktúrou aj prírodnými zdrojmi.

Kritici však poukazujú na to, že USA môžu cez ekonomickú spoluprácu získať výrazný vplyv bez toho, aby poskytli reálnu vojenskú ochranu. Pôvodný návrh Trumpa, ktorý žiadal od Ukrajiny splatenie vojenskej pomoci z minulosti, vyvolal v Kyjeve silný odpor. Dohoda bola dočasne zmrazená po incidentnom stretnutí v Oválnej pracovni, kde prezident Trump a viceprezident JD Vance verejne napomenuli Zelenského za „nedostatočnú vďačnosť“.

Geopolitická realita a budúcnosť dohody

Ukrajina disponuje ložiskami s viac ako 20 strategických surovín, pričom niektoré odhady hovoria o hodnote niekoľkých biliónov dolárov. Ich ťažba však naráža na problémy – zastarané sovietske mapy, chýbajúce prieskumy a slabú infraštruktúru. V súčasnosti Ukrajina získava len približne 1 miliardu dolárov ročne z licenčných poplatkov za prírodné zdroje — výrazne menej, ako si Trump sľubuje z budúcich výnosov.

Bývalý veľvyslanec USA v Kyjeve William Taylor však tvrdí, že konečná verzia dohody je výrazne výhodnejšia ako pôvodná: „Dostali oveľa lepšiu dohodu o nerastoch, ako bola pôvodne navrhnutá. Američania akceptovali mnohé z ukrajinských pripomienok.“

Z pohľadu Trumpovej administratívy je dohoda nielen ekonomickým projektom, ale aj nástrojom, ako vytvoriť vlastný záujem na prežití a stabilite Ukrajiny. Otázkou zostáva, či bez jasných bezpečnostných garancií pôjde o udržateľné partnerstvo — alebo len o dočasný kompromis v zložitej geopolitickej hre.

Čítaj viac z kategórie: Vojna na Ukrajine