„Umelá inteligencia je dôležitá rovnako ako priemyselná revolúcia,“ hovoria odborníci. Budúcnosť patrí tým, ktorí sa dokážu prispôsobiť

Umelá inteligencia (AI) sa často prirovnáva k veľkým historickým zlomom, ako sú priemyselná revolúcia či nástup internetu. Jej vplyv na ekonomiku, trhy práce a každodenný život je obrovský.

Rôzne štúdie odhadujú, že v nasledujúcej dekáde môže správne využitie AI zvýšiť hrubý domáci produkt vyspelých krajín o niekoľko percent, a to najmä vďaka vyššej produktivite, vzniku nových odvetví a zrýchleniu inovácií, píše vo svojej analýze Slovenská sporiteľňa. 

Technológia samotná nestačí

História nám ukazuje, že naozaj výrazný rast prichádza až vtedy, keď sa novinka rozšíri medzi bežných používateľov a do každodenných procesov.

Čo je pri AI kľúčové, je schopnosť spoločnosti adaptovať sa na zmeny, ktoré prináša, pričom veľkú úlohu zohrávajú digitálne zručnosti obyvateľstva. Už dnes AI automatizuje množstvo rutinných úloh, šetrí čas a zdroje, a zároveň umožňuje vznik nových služieb, napríklad personalizovanú medicínu, ktorá dokáže predĺžiť a skvalitniť život.

zdroj: Pexels/Tara Winstead

Ale pozor – tieto benefity sa prejavia len vtedy, ak je ekonomika schopná túto technológiu absorbovať. To znamená, že ľudia musia vedieť AI nielen používať, ale tiež ju integrovať do svojich pracovných procesov a vedieť kriticky posúdiť jej výstupy. „Ak chýba schopnosť efektívne prijímať nové technológie, prínos AI sa zníži na minimum,“ konštatuje analýza. 

Digitálne zručnosti – základ pre globálnu ekonomiku

Dnes sú základné digitálne zručnosti nevyhnutné pre väčšinu ľudí. Ide napríklad o schopnosť pracovať s počítačom, používať textové editory, internet banking či online nakupovanie. Čoskoro sa k tomu pridá aj schopnosť pracovať s AI asistenciou.

Európska únia si stanovila cieľ, aby do roku 2030 aspoň 80 % obyvateľov ovládalo základné digitálne zručnosti. V roku 2023 to bolo len 55 % ľudí vo veku 16 až 74 rokov.

Najlepšie sú na tom mladší ľudia vo veku 16 až 34 rokov, kde ich je takmer 70 %, ženy dokonca mierne prekonávajú mužov. Na Slovensku má základné digitálne zručnosti 51 % populácie, medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi je to až 77 %. V oboch prípadoch sme pod priemerom EÚ a oproti susedným krajinám V4 zaostávame za Českom a Maďarskom.

zdroj: Eurostat

Skeptické hlasy a rozdielne prognózy

Nie všetci však od AI očakávajú bezproblémovú revolúciu. Daron Acemoglu, profesor na MIT a laureát Nobelovej ceny za ekonómiu z jesene 2024, upozornil na prehnané očakávania. Podľa neho v najbližšom desaťročí ovplyvní AI len približne 5 % pracovných miest.

Na správy o AI reagujú obzvlášť citlivo najmä finančné trhy. Napríklad začiatkom tohto roka klesla trhová hodnota spoločnosti Nvidia kvôli obavám z konkurencie v podobe lacnejšieho čínskeho modelu DeepSeek. Na druhej strane analytici Goldman Sachs v roku 2023 predpokladali, že AI môže ovplyvniť až 18 % pracovných miest a zvýšiť produktivitu práce o 1,4 %, čo by mohlo pridať približne 7 % k svetovému HDP.

AI sa čoraz viac integruje do každodenného života

Už dnes AI dosahuje významné úspechy v tvorbe kvalitného videa alebo v programovaní, pričom v niektorých prípadoch prekonáva ľudí. Široké uplatnenie nachádza aj v zdravotníctve a v doprave, kde autonómne vozidlá prešli z experimentov do bežnej prevádzky. Ako sme ťa informovali, OpenAI sľubuje PhD. úroveň v každej téme. 

AI v terapii láka mladých. Ľudský kontakt je však nenahraditeľný (PRIESKUM)

Aj preto súkromné investície do AI dosahujú rekordné hodnoty. V roku 2024 len v USA do nej investovali 109 miliárd dolárov, pričom obzvlášť veľký záujem investorov získala generatívna AI.

Takmer 80 % organizácií deklaruje, že využívajú umelú inteligenciu. Vo vývoji významných AI modelov vedú Spojené štáty, ale rýchlo sa im približuje Čína spolu s novými hráčmi z Blízkeho východu či Latinskej Ameriky. Vývoj AI sa tak stáva globálnym fenoménom. Európa však za týmto trendom zaostáva.

Čo musí Európa urobiť?

Ak chce Európa využiť potenciál AI, nestačí investovať len do výskumu alebo dátových centier. Je nevyhnutné masívne zlepšiť vzdelávanie občanov a spôsoby ich rekvalifikácie.

Kľúčové opatrenia zahŕňajú modernizáciu školských osnov so zameraním na digitálnu a dátovú gramotnosť, rekvalifikačné programy pre sektory ohrozené automatizáciou, podporu adopcie AI v malých a stredných firmách prostredníctvom grantov a inovačných laboratórií, znižovanie regionálnych rozdielov v prístupe k digitálnemu vzdelávaniu a regulačné rámce na ochranu dát a posilnenie dôvery.

Neodmysliteľnou súčasťou je aj obrana proti hybridným hrozbám, ako sú konšpirácie a dezinformácie, ktoré AI dokáže šíriť ešte rýchlejšie a sofistikovanejšie – často práve vďaka nízkej digitálnej gramotnosti. Umelá inteligencia teda nie je len technológiou, ale aj testom, ako pripravené sú naše ekonomiky a spoločnosti na budúcnosť.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality