Umelá inteligencia má drahú slabinu. Jeden faktor ohrozuje boom za stovky miliárd

  • Umelá inteligencia potrebuje neustále investície
  • Infraštruktúra však starne rýchlejšie ako klasické IT
  • Hrozí splasnutie AI bubliny
Umelá inteligencia je na križovatke
  • Umelá inteligencia potrebuje neustále investície
  • Infraštruktúra však starne rýchlejšie ako klasické IT
  • Hrozí splasnutie AI bubliny
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Umelá inteligencia sa stala hlavným motorom technologického sveta. Najväčšie firmy planéty dnes investujú stovky miliárd dolárov do dátových centier, výkonných čipov a energetickej infraštruktúry. Dôvodom je presvedčenie, že AI zásadne zmení ekonomiku, produktivitu aj spôsob práce.

No čoraz viac analytikov upozorňuje, že pod povrchom tohto boomu sa skrýva zásadný problém. Infraštruktúra pre AI starne rýchlejšie, než sa stíhajú vracať investície, upozorňuje CNN

Umelá inteligencia je závislá od rýchlo starnúcej infraštruktúry

Len v roku 2025 majú technologické spoločnosti preinvestovať približne 400 miliárd dolárov do AI kapacít. Ide najmä o výstavbu dátových centier a nákup grafických procesorov (GPU), ktoré sú nevyhnutné na tréning a prevádzku veľkých jazykových modelov. Tieto výdavky sú však výrazne odlišné od klasických IT investícií minulosti.

Zatiaľ, čo tradičné serverové procesory (CPU) sa v dátových centrách bežne používali päť až sedem rokov, pri AI čipoch je situácia úplne iná. Odborníci odhadujú, že GPU sú plne konkurencieschopné pre tréning modelov len približne 18 až 36 mesiacov. Potom síce môžu slúžiť na menej náročné úlohy, ako je spracovanie dopytov používateľov (tzv. inference), no ich ekonomická hodnota výrazne klesá.

Využívaš platenú verziu AI?

Dôvodom je extrémne zaťaženie, ktorému sú tieto čipy vystavené – vysoké teploty, nepretržitá prevádzka a rýchly technologický pokrok. Každá nová generácia čipov je výrazne výkonnejšia a energeticky efektívnejšia, čo tlačí firmy k neustálemu upgradu, aj keď starší hardvér ešte technicky funguje. Umelá inteligencia tak vlastne potrebuje neustálu obnovu. 

Práve táto dynamika vyvoláva obavy, že návratnosť investícií do AI infraštruktúry bude slabšia, než sa dnes očakáva. „To, do akej miery je celý tento masívny rozmach bublinou, čiastočne závisí od životnosti týchto investícií,“ uviedol Tim DeStefano, docent výskumu na obchodnej škole McDonough pri Georgetown University.

Kde sú výnosy?

Základná otázka znie jednoducho: odkiaľ majú prísť peniaze, ktoré zaplatia ďalšie kolá obnovy infraštruktúry? Zatiaľ čo spotrebiteľské AI nástroje sú populárne, samy o sebe nestačia na pokrytie astronomických nákladov. Skutočné výnosy majú priniesť firemní zákazníci – korporácie, ktoré budú AI využívať na znižovanie nákladov alebo zvyšovanie produktivity.

Problémom je, že veľká časť firiem zatiaľ presne nevie, ako AI monetizovať. Mnohé experimentujú, no len málo z nich dokáže preukázať výrazný dopad na ziskovosť. Ak sa dopyt po AI ukáže slabší alebo pomalší, než technologickí giganti očakávajú, tlak na ich bilancie môže prudko narásť.

 

Aj známy investor Michael Burry upozorňuje, že technologické firmy môžu nadhodnocovať ekonomickú životnosť svojich AI investícií. Podľa neho ide o typický znak vznikajúcej bubliny. Sú to vysoké kapitálové výdavky postavené na optimistických predpokladoch o budúcich výnosoch.

Ani lídri nie sú bez obáv

Opatrnosť začínajú otvorene priznávať aj samotní lídri odvetvia. Microsoft priznáva, že musí investície do dátových centier časovo rozkladať, aby sa vyhol situácii, keď veľká časť hardvéru zostarne naraz. Podobne OpenAI upozorňuje, že budúcnosť ich modelu závisí od toho, ako dlho vydržia najpokročilejšie čipy.

Tieto vyjadrenia naznačujú, že AI boom nie je len technologickou, ale aj finančnou výzvou.

Niektorí analytici upozorňujú, že prípadné splasnutie AI bubliny by mohlo mať vážnejšie následky než dot-com kríza na prelome tisícročí. Vtedy zostala infraštruktúra – napríklad optické siete – nevyužitá, no neskôr našla uplatnenie. AI dátové centrá však bez neustálych investícií do nových čipov rýchlo strácajú hodnotu.

Navyše, infraštruktúra umelej inteligencie má obrovské energetické nároky. Firmy tlačia na výstavbu nových elektrární a rozšírenie sietí. Ak by sa ukázalo, že ekonomika AI nefunguje podľa plánov, dôsledky by pocítil nielen technologický sektor, ale aj energetika a verejné financie.

Budúcnosť umelej inteligencie je otázna 

Umelá inteligencia má potenciál zásadne zmeniť svet. No čoraz jasnejšie sa ukazuje, že jej úspech nebude závisieť len od kvality algoritmov, ale najmä od schopnosti firiem udržať finančne udržateľnú infraštruktúru. Ak sa nepodarí zosúladiť rýchlosť technologického pokroku s reálnymi výnosmi, dnešný AI boom sa môže stať zajtrajším varovaním pred tým, ako drahá technológia dokáže predbehnúť vlastnú ekonomickú logiku.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti

Zdroje: CNN, Economic Times, Yahoo Finance

Najnovšie videá

Trendové videá