Umelá inteligencia mala zjednodušiť prácu, výskum ukázal opak: Ľudia robia rýchlejšie a viac, mnohí sú vyhorení

Umelá inteligencia mala zmeniť spôsob práce. Firmy po celom svete sľubovali jednoduchší pracovný deň, menej rutiny a viac priestoru na dôležité úlohy. Realita však podľa viacerých výskumov vyzerá zložitejšie.

Nové analýzy naznačujú, že AI síce dokáže zrýchliť mnohé procesy, no zároveň môže zvyšovať pracovné tempo, rozširovať rozsah úloh a vytvárať tlak na vyšší výkon. Paradoxne tak niektorým ľuďom neprináša menej práce, ale práve naopak.

Výskumníci upozorňujú, že bez jasných pravidiel používania môže AI postupne meniť pracovný rytmus tak, že zamestnanci robia viac vecí naraz, pracujú rýchlejšie a častejšie zasahujú do úloh, ktoré predtým riešil niekto iný.

AI mení tempo práce

Mnohé firmy dnes dumajú nad jednou zásadnou otázkou: Ako prinútiť viac zamestnancov používať umelú inteligenciu? Technológia totiž dokáže rýchlo pripraviť dokumenty, zhrnúť informácie alebo pomôcť pri programovaní.

Výskum publikovaný v Harvard Business Review však ukazuje, že výsledkom nemusí byť menšie pracovné zaťaženie. Autori štúdie sledovali osem mesiacov fungovanie generatívnej AI v technologickej firme so zhruba 200 zamestnancami v Spojených štátoch.

Zistili, že pracovníci začali pracovať rýchlejšie, riešili širšie spektrum úloh a často rozšírili prácu aj do ďalších hodín počas dňa. Firma pritom používanie AI neprikázala – zamestnanci ju využívali dobrovoľne.

Podľa výskumníkov vznikol nový efekt: keď AI umožní robiť viac práce, ľudia majú prirodzenú tendenciu túto možnosť aj využiť. Výsledkom môže byť pocit vyššej produktivity, ale nie menšie pracovné zaťaženie.

AI rozširuje pracovné úlohy

Jednou z najvýraznejších zmien je rozšírenie pracovných úloh. Generatívna AI dokáže pomôcť aj s činnosťami, ktoré zamestnanec predtým nerobil. Napríklad výskumní pracovníci sa púšťali do technických úloh, ktoré by v minulosti riešili inžinieri.

AI totiž dokáže doplniť chýbajúce znalosti a zároveň ponúka rýchlu spätnú väzbu. Mnohí zamestnanci tak skúšajú nové veci, ktoré by bez tejto pomoci odkladali alebo prenechali kolegom.

Tento posun však vytvára ďalší efekt. Iní kolegovia musia následne kontrolovať alebo upravovať prácu, ktorú pomáhala vytvoriť AI.  Najmä inžinieri tak častejšie kontrolujú výstupy alebo radia kolegom, ktorí experimentujú s nástrojmi umelej inteligencie.

zdroj: Canva/Worawee Meepians Images

Multitasking a tlak na rýchlosť

Ďalším trendom je nárast multitaskingu. Zamestnanci často pracujú na viacerých úlohách súčasne. Napríklad píšu kód, zatiaľ čo AI vytvára alternatívnu verziu, alebo spúšťajú viac automatizovaných procesov naraz. Takýto pracovný rytmus prináša neustále prepínanie pozornosti a časté kontrolovanie výsledkov AI. Výsledkom je vyššia mentálna záťaž.

40 profesií, ktoré najviac zasiahne umelá inteligencia: Zoznam vyvolal obavy, odborníci vysvetľujú, že nejde o koniec

Výskumníci zároveň upozorňujú, že rýchlejšie dokončovanie úloh postupne zvyšuje očakávania na tempo práce. Aj bez priameho príkazu tak môže vzniknúť tlak na vyšší výkon.

Tieto zistenia potvrdzuje aj portál Futurism s odvolaním sa na štúdiu výskumníkov z UC Berkeley Haas School of Business. Ako sme ťa informovali, web píše, že zavádzanie AI na pracoviskách viedlo k nárastu objemu práce a k vyššiemu riziku vyhorenia.

zdroj: Freepik/cookie_studio

Nový fenomén: „AI brain fry“

Na podobný problém upozorňuje aj ďalšia štúdia, ktorú analyzovala televízia CBS News. Výskumníci hovoria o novom fenoméne označovanom ako „AI brain fry“, teda mentálne vyčerpanie spôsobené prácou s nástrojmi umelej inteligencie.

Prieskum medzi približne 1 500 pracovníkmi ukázal, že ľudia, ktorí neustále prepínajú medzi viacerými AI nástrojmi, častejšie pociťujú únavu z rozhodovania a robia viac chýb. Približne jeden zo siedmich pracovníkov uviedol, že zažil mentálne vyčerpanie práve kvôli práci s AI nástrojmi.

Julie Bedard z Boston Consulting Group upozorňuje, že ide o prvý signál, že očakávania týkajúce sa produktivity umelej inteligencie si môžu vyžadovať úpravu: „AI môže v niektorých oblastiach výrazne pomôcť. Zároveň však vytvára situácie, ktoré nás nútia zamyslieť sa nad tým, ako pracujeme.“ Podľa nej môže intenzívne dohliadanie na prácu umelej inteligencie spôsobovať značné mentálne vyčerpanie.

Firmy očakávajú produktivitu, zamestnanci cítia tlak

Podobný trend naznačuje aj výskum spoločnosti Upwork. Ten ukazuje veľký rozdiel medzi očakávaniami manažérov a skúsenosťami zamestnancov. Až 96 % vedúcich pracovníkov očakáva, že AI zvýši produktivitu práce vo firme.

Na druhej strane – 77 % zamestnancov tvrdí, že používanie týchto nástrojov im pracovné zaťaženie skôr zvýšilo. Takmer polovica pracovníkov navyše uviedla, že nevie, ako dosiahnuť produktivitu, ktorú od nich firmy očakávajú.

Hollywoodsky herec Ben Affleck založil AI startup. Netflix ho od neho kúpil za 600 miliónov

Výskum zároveň upozorňuje na rastúce riziko vyhorenia. Podľa dát až 71 % zamestnancov pociťuje syndróm vyhorenia a približne tretina uvažuje o odchode zo zamestnania počas najbližších šiestich mesiacov. Kelly Monahan z The Upwork Research Institute upozorňuje, že samotné zavedenie novej technológie nestačí.

„Náš výskum ukazuje, že zavádzanie nových technológií do zastaraných pracovných modelov nedokáže naplno využiť očakávaný produktívny potenciál AI,“ uviedla.

Samotné nasadenie AI nestačí, varujú odborníci 

Vo výsledku teda môžeme konštatovať, že umelá inteligencia mení spôsob práce rýchlejšie, ako mnohé firmy očakávali. Technológia síce dokáže zrýchliť množstvo úloh a rozšíriť schopnosti zamestnancov, no výskumy naznačujú, že zároveň môže zvyšovať pracovné tempo aj tlak na výkon. Mnohí ľudia preto nepociťujú menej práce, ale skôr širší rozsah povinností a vyššiu mentálnu záťaž.

Odborníci preto upozorňujú, že samotné nasadenie AI nestačí. Firmy musia zároveň prehodnotiť spôsob organizácie práce, očakávania od zamestnancov aj pravidlá používania nových nástrojov.

Ak to neurobia, produktivita môže krátkodobo rásť, no dlhodobo hrozí únava, viac chýb a vyššie riziko vyhorenia. A to by sa oplatilo len vtedy, ak by mala firma prostriedky nonstop zaúčať nových ľudí, pretože pre takéto pracovné podmienky by mohli prísť o väčšinu svojich kmeňových zamestnancov.

Budúcnosť práce tak nebude závisieť len od technológií, ale aj od toho, ako sa ľudia naučia s umelou inteligenciou spolupracovať. Umelá inteligencia totiž dokáže výrazne zrýchliť pracovné procesy. Bez jasných pravidiel však môže zároveň vytvoriť prostredie, v ktorom zamestnanci pracujú viac, rýchlejšie a s vyššou mentálnou záťažou.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti