Unikli tajné plány Číny, expert varuje pred špionážou. Peking postaví podzemný komplex v citlivej lokalite

  • Čína chystá pod londýnskym vyslanectvom tajný podzemný komplex
  • Jedna z 208 miestností má byť pri citlivých kábloch Británie
  • Tvrdí britský denník
Na obrázku je čínsky prezident a Kráľovská mincovňa
  • Čína chystá pod londýnskym vyslanectvom tajný podzemný komplex
  • Jedna z 208 miestností má byť pri citlivých kábloch Británie
  • Tvrdí britský denník
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Čína plánuje pod svojím novým „superveľvyslanectvom“ v Londýne vybudovať rozsiahly podzemný komplex s 208 skrytými miestnosťami, z ktorých jedna má byť umiestnená priamo pri najcitlivejších optických kábloch Británie. Tie prenášajú finančné dáta pre City of London, finančnú  štvrť Londýna, aj komunikáciu miliónov používateľov internetu, čo vyvoláva obavy zo špionáže a možného odpočúvania, píše britský denník The Telegraph.

Novinári denníka získali nezredigované plány zariadenia, ktoré sa podľa ich slov Peking snažil utajiť pred verejnou kontrolou. Plány mali byť v oficiálnych dokumentoch redigované.

Obavy zo špionáže

Verzia plánov, ktoré má k dispozícii The Telegraph, ukazujú, že jedna skrytá komora bude umiestnená priamo vedľa optických káblov prenášajúcich finančné údaje do City of London, ako aj e-mailovú a textovú prevádzku pre milióny používateľov internetu.

Miestnosť má byť vybavená systémami na odsávanie horúceho vzduchu, čo môže naznačovať inštaláciu zariadení produkujúcich teplo – napríklad výkonných počítačov využívaných na spracovanie dát či špionážne účely. Plány zároveň ukazujú, že Čína chce zbúrať a následne nanovo vybudovať vonkajšiu suterénnu stenu komory, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti káblovej infraštruktúry.

Odhalenia tak opäť posilňujú obavy, že Peking by sa mohol pokúsiť monitorovať dátovú prevádzku a získať prístup k citlivým štátnym alebo finančným informáciám, konštatuje denník.

Veľvyslanectvo s rozlohou 22 000 m² na mieste bývalej Kráľovskej mincovne by bolo najväčšou čínskou diplomatickou misiou v Európe.

Iba meter od optických káblov

Spomedzi 208 miestností, na ktoré upozornil denník The Telegraph, vzbudzuje najväčšiu pozornosť tá, ktorá má vzniknúť pod budovou bývalej matriky námorníkov v severozápadnej časti areálu starej Kráľovskej mincovne.

Plány počítajú s trojuholníkovou podzemnou komorou širokou až 40 metrov a hlbokou približne dva až tri metre. Kľúčovým detailom je, že vonkajšia suterénna stena smerujúca k ulici Mansell Street má byť zbúraná a následne znovu vybudovaná.

Takýto zásah by podľa kritikov dostal čínskych úradníkov na vzdialenosť len o málo väčšiu než jeden meter od optických káblov vedených pod vozovkou – a tým by vznikol priestor na potenciálne odpočúvanie.

Práve cez tieto káble pritom prúdia citlivé údaje o finančných transakciách, ktoré banky využívajú pri aktualizácii výberov a vkladov, vrátane výplat či platieb za online nákupy.

Dokumentácia, ktorú denník videl, zároveň uvádza, že optické vlákna v tejto lokalite patria spoločnostiam ako BT Openreach, Colt Technologies či americkému telekomunikačnému gigantu Verizon Business.

Čína nevysvetlila na čo má suterén slúžiť

Ďalšie nákresy naznačujú aj plánovanú inštaláciu minimálne dvoch systémov na odsávanie vzduchu. Ten má byť odvádzaný cez existujúcu svetelnú šachtu aj novú mriežku, čo môže naznačovať potrebu odvádzať teplo z technologického vybavenia v podzemí.

„Čína nevysvetlila, na čo má suterén slúžiť. Môže ísť o legitímne zariadenie na zabezpečenú komunikáciu, no pod týmto označením sa môže skrývať všeličo. Ak by sa chceli napojiť na káble, nemali by to ďaleko. A nikto by netušil, čo sa tam dole deje,“  povedal pre noviny profesor Alan Woodward, bezpečnostný expert z Univerzity v Surrey.

Medzi možné spôsoby získavania údajov by podľa odborníkov mohlo patriť presmerovanie káblov, inštalácia odpočúvacieho zariadenia alebo dokonca umiestnenie techniky priamo na samotné vedenie.

Napriek zjavnému bezpečnostnému riziku sa očakáva, že Sir Keir Starmer schváli ambasádu pred návštevou Číny koncom tohto mesiaca, kedy sa má stretnúť s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Obavy z podobných scenárov posilnili aj správy z októbra 2025, podľa ktorých mala Čína najmenej desať rokov prístup k nízko a stredne utajovaným informáciám na serveroch britskej vlády. Išlo napríklad o interné dokumenty k tvorbe politík, súkromnú korešpondenciu či niektoré diplomatické depeše, ako informovala agentúra Bloomberg

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta

Zdroje: The Telegraph, Boomberg

Najnovšie videá

Trendové videá