Unikol plán rozdelenia Ukrajiny. USA a Rusko chcú použiť „model Západného brehu“ na ukončenie vojny

Plán, ktorý má byť podľa informácií denníka The Times a The Independent predmetom diskusií medzi Washingtonom a Moskvou, predpokladá ukončenie vojny na Ukrajine formou trvalej okupácie po vzore izraelskej kontroly nad Západným brehom Jordánu.

Okupácia bez zmeny hraníc

Podľa návrhu by Rusko získalo vojenskú a ekonomickú kontrolu nad okupovanými časťami Ukrajiny, pričom by ich spravovalo vlastným riadiacim orgánom. Formálne by sa hranice Ukrajiny nemenili, podobne ako hranice Západného brehu, ktorý je pod izraelskou kontrolou od roku 1967.

„Bude to presne ako keď Izrael okupuje Západný breh,“ uviedol zdroj pre The Times. „S guvernérom, s ekonomikou napojenou na Rusko, nie na Ukrajinu. Ale stále to bude Ukrajina, pretože… Ukrajina sa nikdy nevzdá svojej suverenity. Realita však bude taká, že pôjde o okupované územie a modelom je Palestína.“

Myšlienku mal počas nedávnych rozhovorov s ruskými predstaviteľmi predstaviť americký emisár Steve Witkoff, ktorého poveril bývalý prezident Donald Trump aj mierovými rokovaniami na Blízkom východe. USA vnímajú tento model ako spôsob, ako obísť ústavnú požiadavku Ukrajiny, že o odovzdaní územia musí rozhodnúť celoštátne referendum.

Reakcia Kyjeva a medzinárodný kontext

Prezident Volodymyr Zelenskyj jednoznačne odmieta akékoľvek odovzdanie územia. Zdôraznil, že otázky územnej celistvosti nemožno riešiť bez účasti Ukrajiny na rokovaniach. „Bez Ukrajiny za rokovacím stolom nie je možné nič dosiahnuť,“ vyhlásil.

Zelensky zároveň trvá na tom, že prípadné prímerie musí byť sprevádzané bezpečnostnými zárukami a sankciami voči Rusku, ak by dohoda v Aljaške nebola uzavretá. Francúzsky prezident Emmanuel Macron potvrdil, že Trump chce na piatkovom stretnutí s Vladimirom Putinom dosiahnuť plán prímeria.

Medzinárodný súdny dvor označil izraelskú okupáciu Západného brehu za nelegálnu a v marci 2022 nariadil Rusku okamžite ukončiť vojenské operácie na Ukrajine. Tento verdikt je pre Moskvu právne záväzný, no súd nemá prostriedky na jeho vymáhanie.

Izraelský precedens ako inšpirácia

Izrael obsadil Západný breh počas šesťdňovej vojny v roku 1967 a odvtedy si udržiava kontrolu nad územím, v ktorom žijú milióny Palestínčanov. Hoci Palestínska samospráva od 90. rokov riadi väčšinu miest a obcí, obyvatelia sú pod izraelským vojenským dohľadom, čelia početným kontrolným stanovištiam a na cestovanie potrebujú izraelské povolenia.

Izrael čelí kritike za budovanie viac ako 150 osád, ktoré porušujú rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN a medzinárodné právo. Izraelskí občania v týchto osadách podliehajú civilnému právu, zatiaľ čo Palestínčania vojenskému právu a nemajú volebné právo v izraelských národných voľbách.

Pragmatizmus verzus princípy

Podľa The Times niektorí americkí vyjednávači považujú „model Západného brehu“ za odraz reality – medzinárodné spoločenstvo odmieta priamu vojenskú konfrontáciu s Ruskom a zostáva už len určiť hranice okupovaných území. Prezident Putin sa ich údajne snaží posunúť čo najviac pred piatkovým stretnutím s Trumpom na Aljaške.

Sebastian Gorka, vysoký predstaviteľ Trumpovej administratívy pre boj proti terorizmu, to zhrnul slovami: „Žijeme v reálnom svete. Našou prioritou je zastaviť krviprelievanie. Všetko ostatné príde až potom.“

Takýto model by síce umožnil zastaviť boje bez formálnej zmeny hraníc, no zároveň by zakotvil dlhodobú ruskú kontrolu nad časťami Ukrajiny – podobne, ako je tomu v prípade izraelskej prítomnosti na Západnom brehu.

Čítaj viac z kategórie: Vojna na Ukrajine