Unikol tajný plán Kremľa na ukončenie vojny. Putin má jasné požiadavky
- Trump sľubuje rýchly mier na Ukrajine, no jeho plán zostáva záhadou
- Kremeľ zatiaľ popiera informácie o plánovanom stretnutí lídrov

- Trump sľubuje rýchly mier na Ukrajine, no jeho plán zostáva záhadou
- Kremeľ zatiaľ popiera informácie o plánovanom stretnutí lídrov
Donald Trump sa v predvolebnej kampani výrazne zameral na vojnu na Ukrajine. Bývalý americký prezident najprv sľuboval ukončenie konfliktu za jeden deň, neskôr svoj odhad predĺžil na šesť mesiacov. Konkrétny plán však stále verejnosti nepredstavil.
V médiách sa objavili informácie o možnom stretnutí Trumpa a ruského prezidenta Putina. Trump tvrdí, že rokovania o schôdzke už prebiehajú. Kremeľ však tieto vyjadrenia spochybnil s tým, že k žiadnej oficiálnej požiadavke neprišlo, hoci Putin sa myšlienke stretnutia nevyhýba, ako informuje Newsweek.
Situácia okolo ukončenia vojny zostáva komplikovaná najmä pre Putinove požiadavky. Budúci americký prezident bude čeliť náročnej diplomatickej výzve, keďže ruská strana zatiaľ neprejavila ochotu ustúpiť zo svojich pozícií. Naplnenie Trumpových ambicióznych sľubov o rýchlom mieri tak zostáva otázne.
Nové odhalenia o Putinových mierových podmienkach
Denník Financial Times priniesol prelomové informácie o ruských požiadavkách na ukončenie vojny. Správu potvrdili dva nezávislé zdroje z prostredia Kremľa – jeden bývalý vysokopostavený činiteľ a druhá osoba s priamym prístupom k Putinovi.
Z úst bývalého predstaviteľa Kremľa zaznelo jasné stanovisko: „Chce zmeniť pravidlá medzinárodného poriadku tak, aby Rusko nebolo ohrozené. Veľmi sa obáva, ako bude svet vyzerať po vojne.“ Toto vyjadrenie odhaľuje skutočné obavy ruského prezidenta.
Medzi hlavné body ruských požiadaviek patrí zásadná zmena v rozložení síl NATO. Portál The Moscow Times informuje o možnej požiadavke stiahnuť vojakov Aliancie zo všetkých hraničných štátov – najmä z Poľska, pobaltských krajín a Fínska. Putin zároveň trvá na trvalom vylúčení Ukrajiny z NATO.
Zaujímavý pohľad ponúka vyjadrenie ruského predstaviteľa o americkom exprezidentovi: „Trump chce aj tak NATO vrátiť späť. Svet sa mení, stať sa môže čokoľvek.“ Tento výrok naznačuje, že Moskva vníma Trumpa ako potenciálneho spojenca.
Celá situácia dostáva nový rozmer pri pohľade na Trumpove minulé vyhlásenia. Jeho časté opakovanie ruského naratívu o škodlivosti rozširovania NATO na východ ukazuje, že medzi jeho postojmi a Putinovými požiadavkami existuje určitá zhoda.
Putinove podmienky na mier sa nemenia
Ruský prezident stanovil v júni 2024 dve základné požiadavky na začiatok mierových rozhovorov. Prvá podmienka bolo úplné stiahnutie ukrajinských vojsk zo štyroch oblastí – Luhanska, Donecka, Záporožia a Chersonu. Ide o územia, ktoré Rusko v roku 2022 protiprávne vyhlásilo za svoje, hoci nad nimi nemá plnú kontrolu. Druhá podmienka kategoricky vylučuje vstup Ukrajiny do NATO.
Tieto požiadavky nie sú nové. Putin už pred začiatkom invázie, konkrétne v decembri 2021, prišiel s podobnými nárokmi. Žiadal návrat NATO do stavu z roku 1997, čo by znamenalo odchod vojsk Aliancie z viacerých východoeurópskych krajín vrátane Slovenska, Česka, Poľska a pobaltských štátov. Túto myšlienku však NATO aj americká administratíva rázne odmietli ako neprijateľnú.
Putinove podmienky tak zostávajú prakticky nezmenené už niekoľko rokov. Či už pred vojnou, alebo počas nej, ruský prezident trvá na oslabení NATO vo východnej Európe a znemožnení vstupu Ukrajiny do západných štruktúr.
Nejasnosti okolo Trumpovho mierového plánu
Európski diplomati pre Financial Times potvrdili, že Trump ani jeho tím zatiaľ nemajú jasný plán na ukončenie vojny. Objavili sa len náznaky možných riešení, medzi ktoré patria zmrazenie konfliktu na súčasných frontových líniách, vytvorenie demilitarizovanej zóny a dohľad európskych vojakov nad mierom.
Nová americká administratíva sa snaží vyvarovať chýb z Afganistanu. Práve chaotický odchod amerických vojsk, ktorý síce dohodol Trump, ale realizoval Biden, spôsobil prudký pokles Bidenovej popularity, z ktorého sa už nespamätal. Preto USA plánujú pokračovať vo vojenskej podpore Ukrajiny aj po 20. januári, keď Trump nastúpi do funkcie.
Talianska premiérka Meloniová verí v Trumpove diplomatické schopnosti: „Trump má schopnosť vyvažovať diplomaciu a odstrašovanie. Predpokladám, že to tak bude aj v tomto prípade.“ Zároveň však zdôraznila potrebu poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky, aby sa predišlo ďalšej ruskej agresii.
Experti sa zhodujú, že Trump bude musieť nájsť rovnováhu medzi svojimi predvolebnými sľubmi o rýchlom ukončení vojny a reálnymi možnosťami diplomacie. Skúsenosti z Afganistanu ukazujú, že unáhlené riešenia môžu mať dlhodobé negatívne následky pre všetky zúčastnené strany.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: Newsweek, Financial Times, The Moscow Times