Urážky v Bielom dome: Trump za zatvorenými dverami ostro zaútočil na šéfa NATO a otvoril otázku odchodu USA

Americký prezident Donald Trump po súkromnom stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem opäť zaútočil na spojencov a otvoril ďalšiu kapitolu napätia medzi Washingtonom a alianciou.

Krehké prímerie medzi Izraelom, Spojenými štátmi a Iránom síce znížilo bezprostredné riziko širšej vojny, no zároveň odkrylo, ako hlboko sa rozchádzajú predstavy o tom, čo má NATO robiť v krízach mimo svojho tradičného priestoru.

Trumpova frustrácia po rokovaní

Podľa denníka Politico sa pôvodne plánovaná návšteva Marka Rutteho v Bielom dome zmenila na rozhovor, v ktorom Trump ventiloval hnev nad tým, že viaceré európske krajiny nepodporili americký a izraelský postup voči Iránu. Niektorí európski predstavitelia, ktorých portál cituje anonymne, opisovali stretnutie ako veľmi napäté a plné urážok. Biely dom však takýto výklad spochybnil a tvrdil, že prezident od NATO nič nepožadoval.

Trump po schôdzke zverejnil ostrý odkaz na Truth Social. „NATO tu nebolo, keď sme ich potrebovali, a nebude tu ani vtedy, keď ich budeme opäť potrebovať.“ Do rovnakého odkazu vložil aj narážku na Grónsko, čím ukázal, že jeho výhrady voči spojencom už dávno nesúvisia len s Iránom. Podľa stanice BBC Trump ešte pred stretnutím zvažoval aj odchod Spojených štátov z aliancie, keďže viaceré členské štáty odmietli pomôcť pri znovuotvorení Hormuzského prielivu.

zdroj: TASR/AP

Hormuz ako nové ohnisko sporu

Jadrom celej roztržky sa stal Hormuzský prieliv, teda úzka, no strategicky kľúčová námorná trasa, cez ktorú prúdi veľká časť svetovej ropy. Po vypuknutí konfliktu s Iránom sa otázka bezpečnosti plavby stala nielen ekonomickou, ale aj politickou skúškou transatlantických vzťahov. Trump podľa Politico vyvolal na stretnutí dojem, že od spojencov očakáva konkrétne kroky, ktoré by pomohli obnoviť dopravu čo najskôr.

Práve tu sa ukázal rozdiel medzi americkým tlakom a európskou opatrnosťou. Viaceré štáty dali najavo, že sú pripravené pomôcť, ale až po úplnom zastavení bojov a iba v prípade jasného mandátu. Inými slovami, európske vlády nechcú, aby sa obranná pomoc pri ochrane lodnej dopravy zmenila na priame zatiahnutie do ďalšej vojenskej fázy konfliktu.

Európa pomoc nevylučuje, no kladie podmienky

Nemecký kancelár Friedrich Merz uviedol, že Trumpa povzbudil k serióznym rokovaniam o ukončení vojny. Zároveň povedal, že Nemecko po uzavretí mierovej dohody pomôže zabezpečiť slobodu plavby v Hormuzskom prielive, ak bude existovať mandát aj uskutočniteľný plán. Francúzsky generál Fabien Mandon zas hovoril o „prísne obranných“ možnostiach, ktoré by pomohli obnoviť bezpečnosť námornej dopravy.

Podľa Politico minulý týždeň podporila koalícia 41 krajín vedená Spojeným kráľovstvom myšlienku nových sankcií a ďalšieho diplomatického tlaku na Irán, no zároveň dala najavo, že počas pokračujúceho konfliktu vojenskú pomoc neposkytne. To ukazuje, že spojenci Spojené štáty úplne neodmietajú, ale nechcú konať podľa Trumpovej predstavy rýchlo a bez širšej dohody.

Irán si Hormuz ponechá ako zbraň, varujú služby USA. Trump hrozí silou, trhy sú v pohotovosti

NATO čelí skúške dôvery

Mark Rutte po stretnutí tvrdil, že rozhovor bol „veľmi úprimný“ a „veľmi otvorený“. Zároveň priznal, že z Trumpa cítil sklamanie nad tým, že podľa neho pri ňom nestálo dosť spojencov. Rutte sa však snažil zdôrazniť aj druhú stranu obrazu. Pre BBC povedal, že „veľká väčšina európskych krajín bola nápomocná pri základniach, logistike a preletoch“ a že situácia je preto zložitejšia, než naznačuje prezidentova ostrá rétorika.

Práve v tom spočíva dnešný problém NATO. Nie je ním iba spor o Irán, ale rastúca nedôvera medzi Spojenými štátmi a európskymi členmi. Aliancia zatiaľ zostáva pokope, no konflikt okolo Hormuzu ukázal, aké rýchlo sa môže spoločná bezpečnostná organizácia dostať pod tlak, keď Washington očakáva okamžitú podporu a Európa chce konať opatrnejšie.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie