USA ako nový pán Venezuely? Trump si „brúsi zuby“ na kontrolu krajiny a ropné polia, no jeho plán vyvoláva zmätok (ANALÝZA)

Spojené štáty budú „viesť“ Venezuelu po zajatí diktátora Nicolása Madura, vyhlásil v sobotu prezident Donald Trump, čím vyvolal niekoľko otázok o tom, čo bude ďalej s Venezuelou a s Latinskou Amerikou ako celkom.

„Budeme riadiť krajinu, kým nebudeme môcť uskutočniť bezpečný, riadny a rozumný prechod,“ povedal Trump na tlačovej konferencii. Neposkytol úplné podrobnosti o implementácii a mnohých pozorovateľov prekvapil, keď povedal, že opozičná líderka María Corina Machado zrejme nemá potrebnú podporu na vládnutie.

Trump tiež povedal, že „americká dominancia na západnej pologuli už nikdy nebude spochybnená“, pričom historickú vojenskú operáciu označil za oživenie 203 rokov starej Monroeovej doktríny a vydal varovania vládam Mexika aj Kolumbie, že musia viac zakročiť proti obchodovaniu s dro*ami.

Kto bude Venezuelu riadiť v mene USA?

Trump vysvetlil, že vedenie Venezuely bude v rukách vysokopostavených amerických predstaviteľov vrátane ministra zahraničných vecí Marca Rubia a ministra obrany Peta Hegsetha.

The Washington Post (WP) v sobotu povedal, že pracovná skupina špičkových poradcov sa angažuje v plánovaní budúcnosti Venezuely. Denník konštatuje, že aj tieto úlohy a zodpovednosti sa zdajú byť nejasné.

Trump si po Venezuele brúsi zuby aj na ďalšie krajiny. Jeho vyjadrenia znepokojujú spojencov aj rivalov

Podľa The Washington Post Trump po nástupe k moci rozobral veľkú časť infraštruktúry americkej zahraničnej politiky. Pri riešení kľúčových otázok sa spolieha na úzky okruh dôveryhodných ľudí.

Biely dom zároveň zvažuje posilnenie úlohy Stephena Millera, jedného z najvplyvnejších Trumpových poradcov, pri koordinácii amerického postupu vo Venezuele. Podľa zdrojov WP oboznámených s debatami by Miller mohol zohrávať kľúčovú rolu v zákulisnom riadení prechodného obdobia. Miller bol architektom antiimigračnej a hraničnej politiky administratívy a zohral ústrednú úlohu v úsilí o odstránenie Madura. 

Vojenská kontrola by si vyžadovala enormné množstvo vojakov

Na otázku, či je Trump pripravený „umiestniť nohy amerických vojakov na zem“, podľa The Telegraph odpovedal: „Nebojíme sa položiť nohy amerických vojakov na zem“, ak budeme musieť,“ a dodal, že nohy amerických vojakov na zemi určite boli, keď vojaci ťahali pána Madura z jeho úkrytu.

„Venezuela je viac ako trikrát väčšia ako Spojené kráľovstvo a má 28 miliónov obyvateľov. Ak chcú Američania naozaj riadiť takýto národ, potrebovali by okupačnú armádu so stovkami tisíc vojakov,“ upozorňuje hlavný zahraničný komentátor The Telegraph David Blair.

Neskôr sa zdalo, že Trump si protirečí, keď vyhlásil, že americká „prítomnosť“ vo Venezuele sa obmedzí na prevzatie rozsiahlych ropných polí krajiny, ktoré majú najväčšie zásoby ropy na svete.

V nedeľu Trump naznačil aj možné voľby. V nedeľu večer v rádiu Air Force One Trump ponúkol iný názor. „Chceme opraviť ropný sektor, opraviť krajinu, priviesť krajinu späť a potom usporiadať voľby,“ povedal Trump novinárom po návrate z Floridy do Washingtonu. 

S kým je Biely dom ochotný spolupracovať?

Edmundo González Urrutia

Po sporných prezidentských voľbách vo Venezuele v roku 2024 uznala časť medzinárodného spoločenstva opozičného kandidáta Edmunda Gonzáleza Urrutiu za legitímne zvoleného prezidenta alebo prezidenta-electa. Medzi krajiny, ktoré odmietli oficiálne vyhlásiť víťazstvo Nicolása Madura a podporili Gonzáleza, patria najmä Spojené štáty, Argentína, Paraguaj, Panama, Kostarika a Ekvádor.

Európsky parlament prijal uznesenie, ktorým ho uznal za prezidenta, hoci Európska únia ako celok zatiaľ nepristúpila k jednotnému formálnemu diplomatickému uznaniu.

Machado má v rukách Nobelovu cenu, no nie Trumpovu ochotu spolupracovať

Trump zároveň naznačil, že Maríu Corinu Machadovú nepovažuje za realistickú líderku krajiny, keď tvrdil, že nemá dostatočnú podporu ani autoritu. Podľa The Washington Post ide o širší trend, v ktorom Trumpova administratíva odsúva demokraticky zvolených opozičných lídrov na vedľajšiu koľaj v prospech pragmatickejších riešení.

Dvaja ľudia blízki Bielemu domu podľa WP uviedli, že prezidentov nedostatok záujmu o podporu Machadovej, napriek jej nedávnym snahám lichotiť Trumpovi, pramenil z jej rozhodnutia prijať Nobelovu cenu za mier, ocenenie, po ktorom prezident otvorene túžil.

Delcy Rodríguezová

V súčasnosti vo Venezuele vykonáva de facto autoritu na základe svojho postavenia v medzinárodne neuznanej vláde Madurova viceprezidentka Delcy Rodríguezová.

Hoci Delcy Rodríguezová po zajatí Madura ponúkla Spojeným štátom spoluprácu, viacerí analytici upozorňujú, že jej vláda trpí zásadným deficitom legitimity. Podľa analytika Alarcóna Dezu nemožno dosiahnuť skutočnú stabilitu prostredníctvom preskupenia existujúcej moci bez demokratického mandátu – výsledkom by bola len kontrolovaná stagnácia.

„Transformácia, ktorá začína od nelegitímneho zdroja, nemôže dôveryhodne smerovať k demokratickej reinštitucionalizácii, “ tvrdí Alarcón Deza, politický analytik, výskumník a bývalý riaditeľ Centra vládnych a politických štúdií na Universidad Católica Andrés Bello v Caracase.

Dodáva, že ak má Venezuela prejsť skutočnou politickou transformáciou, musí byť zakotvená v jedinom nespochybniteľnom zdroji demokratickej legitimity, ktorý je k dispozícii: výsledku prezidentských volieb v roku 2024.  „Zvolená vláda, formálne vedená Edmundom Gonzálezom Urrutiom a politicky Maríou Corinou Machadovou, nie je len politickou alternatívou,“ myslí si. 

Ropa ako páka

Navyše, Rodríguezová roky opovrhovala Spojenými štátmi. Otázne je, do akej miery chce pokračovať v politickej kariére tým, že bude plniť príkazy krajiny, ktorej sa roky vysmievala.

Ako píše The WP, americkí predstavitelia vychádzajú z presvedčenia, že rozsiahle venezuelské ropné polia môžu byť pre Delcy Rodríguezovú motiváciou na spoluprácu s Washingtonom, no zároveň jej dávajú silný vyjednávací nástroj, ak by sa rozhodla odmietnuť politické ústupky.

Odborníkov však podľa denníka zneistil sľub Donalda Trumpa prevziať venezuelský ropný priemysel a vrátiť „aktíva“ americkým firmám, ktorých kontrakty stratili platnosť po znárodnení sektora pred desaťročiami. Vo Venezuele už pritom pôsobí viacero západných energetických spoločností vrátane Chevronu, španielskeho Repsolu, francúzskeho Maurel & Prom či talianskej Eni, hoci väčšinu venezuelskej ropy v súčasnosti nakupuje Čína s výraznou zľavou.

Podľa Davida Goldwyna z think-tanku Atlantic Council americké sankcie stále obmedzujú, ako môžu firmy za ropu platiť a prepravovať ju, a prípadní noví investori budú pred vložením miliárd dolárov požadovať jasné záruky dlhodobej bezpečnosti a stability krajiny.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie