USA omylom ukázali hypersonickú zbraň „Temný orol“. Fotografie rýchlo zmizli, vyvolali vlnu špekulácií

Americká armáda na chvíľu zverejnila nové oficiálne fotografie svojho hypersonického systému Dark Eagle a krátko nato ich bez vysvetlenia stiahla.

Podľa Defence Blog sa snímky napriek vymazaniu rýchlo rozšírili online, čo okamžite vyvolalo otázky, prečo sa pri jednej z najpokročilejších zbraňových kapacít USA zrazu pritvrdilo v informačnej disciplíne. Zároveň to pripomenulo, že hypersonické zbrane sa stali jedným z najviditeľnejších symbolov novej technologickej rivality medzi veľmocami.

Prečo jedny stiahnuté fotky zaujali obranný svet

Snímky podľa Defence Blog ukazovali aktualizované pohľady na armádny Long Range Hypersonic Weapon (LRHW), teda systém Dark Eagle, ktorý sa už pripravuje na zavádzanie do výzbroje. Pozornosť pritiahlo práve to, že fotografie boli zverejnené iba krátko a potom odstránené bez verejného komentára. V prostredí, kde sa verejné materiály k moderným zbraňovým programom zvyčajne kontrolujú do detailu, je takýto „náhly obrat“ nezvyčajný.

Defence Blog uvádza, že snímky mali zachytávať časti odpaľovacieho zariadenia a konfigurácie spájané s prípravou na operačné nasadenie. Aj bez vysvetlenia armády sa tak otvorila širšia debata, či šlo o otázku operačnej bezpečnosti alebo jednoducho o administratívnu chybu. V každom prípade platí jednoduché pravidlo digitálnej doby: keď raz niečo vyjde von, späť do šuplíka sa to často už nevráti.

Btw as observed by @sandrermakof, initially there were some photos of RO-RO operations exercise with Dark Eagle (and Typhon) launchers, which have been removed even swifter. pic.twitter.com/7pZIvnYsW2

— Dmitry Stefanovich (@KomissarWhipla) February 21, 2026

Čo je Dark Eagle a čím sa líši od „bežných“ rakiet

Dark Eagle, označovaný aj ako LRHW, využíva hypersonické „boost-glide“ riešenie. Podľa Defence Blog ide o klzák, ktorý po urýchlení nosnou raketou letí rýchlosťou nad Mach 5 a zároveň manévruje v atmosfére. Práve manévrovateľnosť je kľúčový rozdiel oproti tradičným balistickým raketám, ktoré sa pohybujú po predvídateľnejšej dráhe.

Z praktického hľadiska to znamená ťažšiu detekciu, sledovanie a zachytávanie existujúcou protivzdušnou a protiraketovou obranou. Defence Blog zároveň píše, že systém sa odpaľuje z mobilnej platformy ťahanej prívesom, čo umožňuje jeho rozptýlené nasadenie a presuny medzi operačnými priestormi. Cieľom majú byť rýchle údery na časovo citlivé a vysoko chránené ciele, vrátane kľúčovej vojenskej infraštruktúry.

Testy, pomenovanie a plánované nasadenie

Kým zverejnené fotografie zmizli, program ako taký sa posúva ďalej. National Interest uvádza, že armáda pred dvoma týždňami systém oficiálne pomenovala Dark Eagle, približne v čase ďalšieho úspešného testu z Cape Canaveral. Zároveň pripomína, že pri teste na Havaji mala raketa preletieť vyše 2 000 míľ a dopadnúť pri Marshallových ostrovoch, a v decembri prebehol test štartu z vozidlového odpaľovača.

National Interest cituje aj postoj armády k zmyslu hypersonických zbraní: „Hypersonické zbrane skomplikujú rozhodovací kalkul protivníkov a posilnia odstrašenie,“ pričom dodáva, že ich „rýchlosť, presnosť a univerzálnosť“ zodpovedá novému menu Dark Eagle. Článok zároveň opisuje, že batéria pozostáva z viacerých nákladných vozidiel a prívesov, pričom každý nesie dve rakety, doplnené veliteľským vozidlom. Hypersonické klzáky typu C-HGB majú byť vypúšťané pomocou raketových urýchľovačov na tuhé palivo.

Cena, priemysel a širšia rivalita veľmocí

Takáto technológia je drahá a organizačne náročná. Defence Blog uvádza odhad amerického kontrolného úradu GAO, podľa ktorého prvá operačná batéria Dark Eagle môže stáť približne 2,7 miliardy dolárov vrátane rakiet a súvisiaceho vybavenia. Lockheed Martin má byť podľa Defence Blog hlavným dodávateľom raketovej časti, pričom armáda zastrešuje integráciu, testovanie a zavádzanie.

V pozadí je aj širšia súťaž. National Interest pripomína, že hypersonické zbrane sa stali „špičkovou“ technológiou, do ktorej investujú USA, Čína aj Rusko, a ako príklad uvádza ruský typ Kh-47M2 Kinžal, ktorý bol použitý na Ukrajine. Defence Blog dopĺňa, že kontrola verejných materiálov býva prísnejšia najmä v období, keď sa program posúva z testovania k reálnemu nasadzovaniu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie