USA sú k vojne s Iránom bližšie než kedykoľvek predtým. Trump má možnosť zaútočiť už tento víkend
- USA sú k vojne s Iránom bližšie než kedykoľvek predtým
- Trump má možnosť udrieť už tento víkend a súbežne necháva bežať diplomaciu pod tlakom masívnych presunov síl
- USA sú k vojne s Iránom bližšie než kedykoľvek predtým
- Trump má možnosť udrieť už tento víkend a súbežne necháva bežať diplomaciu pod tlakom masívnych presunov síl
Podľa servera Axios je administratíva Donalda Trumpa „bližšie k veľkej vojne na Blízkom východe, než si väčšina Američanov uvedomuje“ a scenár vojenskej operácie proti Iránu môže prísť „veľmi skoro“. V rovnakom duchu píše aj televízia CNN, ktorá upozorňuje, že USA môžu stáť „na prahu“ akcie, ktorá by bola najzásadnejším momentom v takmer polstoročnom konflikte s Teheránom.
Denník The New York Times zároveň opisuje, že rýchla koncentrácia síl v regióne už dáva prezidentovi možnosť udrieť „už tento víkend“, hoci Biely dom verejne nehovorí, že by konečné rozhodnutie už padlo.
V texte sa preto mieša diplomatická línia s viditeľnou prípravou „tvrdšej“ alternatívy – a práve táto kombinácia dnes vytvára napätie, v ktorom sa z rokovaní môže veľmi rýchlo stať operácia.
Rokovania a masívne posilňovanie síl
Axios opisuje, že Trump najprv „prišiel blízko“ k úderu začiatkom januára, no keď „okno príležitosti“ prešlo, administratíva prešla na „dvojkoľajný prístup“: jadrové rozhovory spojené s veľkým vojenským posilňovaním. V Ženeve sa podľa Axiosa stretli Jared Kushner a Steve Witkoff s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Araghčím na trojhodinovom rokovaní; obe strany hovorili o pokroku, no „rozdiely sú veľké“ a americkí predstavitelia nie sú optimistickí.
Podľa The New York Times Irán žiadal dva týždne na návrat s rozpracovanejšími návrhmi a rokovania sa skončili tým, čo iránsky minister označil za dohodu o „súbore usmerňujúcich princípov“, kým USA priznali posun, ale aj „veľké medzery“.
V tejto logike sa diplomacia deje pod rastúcim tlakom a čím viac sa presúva vojenská sila, tým vyššie sú očakávania, ako bude vyzerať prípadná akcia, ak dohoda nebude.

Keď sa k diplomacii pridá aj palica
CNN uvádza, že armáda dala Bielemu domu najavo pripravenosť spustiť útok „do víkendu“ po posilnení námorných a leteckých kapacít. The New York Times podobne píše, že nárast síl dospel do bodu, keď má prezident možnosť vojenského zásahu „už tento víkend“.
Do toho zapadá aj argument o „odhodlaní“: ak Trump do regiónu presúva substanciálnu vojenskú silu, znamená to, že popri diplomacii má pripravenú aj „palicu,“ a podľa tejto logiky sa práve teraz „naprahuje“.
Nejde len o vyjednávanie za stolom pomyselnou „mrkvou“, ale o vyjednávanie pod hmatateľným tlakom, ktorý sa dá v krátkom čase preklopiť do kinetickej fázy.
A ešte jeden prvok časovania: vojny sa neraz začínajú pred víkendom alebo počas neho aj preto, že finančné trhy sa v piatok zatvárajú. V takomto rámci „víkendové okno“ nie je iba vojenský termín v kalendári, ale aj moment, keď sa zmierňuje okamžitý trhový šok, čo môže zvyšovať pokušenie konať práve vtedy.
Čo je na stole
Axios tvrdí, že prípadná operácia USA proti Iránu by pravdepodobne bola „masívna, trvajúca celé týždne“ a vyzerala by „viac než plnohodnotná vojna“ než nedávna presná operácia vo Venezuele. Zdroje pre Axios zároveň hovoria, že by mohlo ísť o spoločnú americko-izraelskú kampaň, širšiu rozsahom a existenčnejšiu pre režim.
The New York Times konkretizuje, že budovanie síl vytvára kapacitu zasiahnuť iránsky jadrový program, balistické rakety aj odpaľovacie zariadenia. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu podľa NYT tlačí na akciu, ktorá by oslabila iránsku schopnosť raketových úderov na Izrael, a izraelské sily sú „na zvýšenej pohotovosti“. V texte sa tiež objavuje riziko odvety: iránska reakcia by mohla zahŕňať „prudkú paľbu raketami“ na Izrael a na americké sily v regióne.
Veľká akcia bez veľkého vysvetľovania
CNN zdôrazňuje deficit verejného vysvetľovania a slabú verejnú debatu o tom, čo by mohla byť „týždne trvajúca“ operácia s následkami, ktoré sa nedajú predvídať. Pripomína aj vyjadrenie hovorkyne Bieleho domu Karoline Leavitt, ktorá na otázku dôvodov možného úderu odpovedala všeobecne: „Je veľa dôvodov a argumentov, ktoré by sa dali uviesť pre úder proti Iránu.“
The New York Times ju cituje v podobnom duchu: „Diplomacia je vždy jeho prvá možnosť a Irán by bol veľmi múdry, keby uzavrel dohodu s prezidentom Trumpom.“
Zároveň sa v oboch textoch vracia motív „čo potom“. CNN cituje Colina Clarkea zo Soufan Center: „Moja otázka je, keď sa to všetko skončí, ak to potrvá týždne, čo sa stane potom?“ To je jadro strategickej neistoty: aj keď sa vojenská pripravenosť zvyšuje, politická a spoločenská pripravenosť na následky – vrátane možného vákuum a eskalácie – zostáva otvorená otázka, ktorú samotné citované zdroje opakovane kladú do popredia.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie