USA zvažujú krok, ktorý bol desaťročia tabu. Najničivejšiu zbraň sveta môžu otestovať po 34 rokoch

Len šesť dní po tom, čo vypršala posledná platná jadrová zmluva medzi Spojenými štátmi a Ruskom, začali z Washingtonu prichádzať signály o možnom obrate v jadrovej politike. Podľa denníka New York Times administratíva zvažuje nasadenie ďalších jadrových zbraní a zároveň je pravdepodobné, že vykoná nejakú formu jadrového testu. Takýto postup by znamenal odklon od takmer štyroch desaťročí prísnejšej kontroly, počas ktorých USA počet zbraní v silách, bombardéroch a ponorkách znižovali alebo udržiavali stabilný.

Vyjadrenia z administratívy zatiaľ ostávajú všeobecné. Hovorí sa o viacerých scenároch, ktoré by mohli posilniť arzenál aj využitím zbraní zo skladov, a o tom, že prezident Donald Trump dal pokyn obnoviť testovanie. Nejasné však ostáva, koľko zbraní by sa mohlo reálne nasadiť a aký typ testu by prichádzal do úvahy. Jadrová expertka Jill Hruby to podľa New York Times zhrnula slovami: „Je to celé trochu záhadné. Je veľmi mätúce, čo robia.“

Ženeva a „jednostranné obmedzenia“, ktoré mali byť neprijateľné

Impulz prišiel v deň vypršania zmluvy New START, ktorá obmedzovala počet nasadených strategických hlavíc v USA a Rusku približne na 1 550 na každej strane. Podľa New York Times Trump odmietol ponuku ruského prezidenta Vladimira Putina na neformálne predĺženie tejto 15-ročnej dohody, ktoré by však nebolo právne záväzné.

V ten istý deň vystúpil v Ženeve na Konferencii o odzbrojení námestník amerického ministerstva zahraničia pre kontrolu zbrojenia Thomas G. DiNanno. Tvrdil, že zmluva „ukladala Spojeným štátom jednostranné obmedzenia, ktoré boli neprijateľné“ a pripomenul, že počas Trumpovho prvého obdobia USA odstúpili od dvoch ďalších dohôd s Ruskom – INF a Open Skies – pre ruské porušovania.

DiNanno zároveň argumentoval, že New START nepokrýval nové triedy jadrových zbraní, ktoré vyvíjajú Rusko a Čína, a že prípadná nová dohoda by musela zahŕňať aj Peking, ktorý má podľa americkej strany najrýchlejšie rastúce jadrové sily.

„Posilniť odstrašenie“ a rýchla cesta cez ponorky triedy Ohio

Po vypršaní limitov podľa New York Times USA získali priestor „posilniť odstrašenie“ a pokračovať v modernizačných programoch – od nových síl po ponorky a bombardéry, ktoré si vyžadujú stovky miliárd dolárov. DiNanno zároveň poukázal na „nenasadené“ jadrové kapacity, ktoré môže Washington použiť podľa vývoja bezpečnostného prostredia, ak o tom rozhodne prezident.

Konkrétnym krokom, ktorý by mohol rýchlo zvýšiť počet dostupných hlavíc, sú ponorky triedy Ohio. Každá zo 14 ponoriek má 24 šácht pre rakety s jadrovými hlavicami, no pre New START námorníctvo na každej z nich deaktivovalo štyri. Podľa New York Times sa teraz zvažuje ich opätovné otvorenie, čo by umožnilo naložiť ďalšie štyri rakety na ponorku. V súčte by to znamenalo nárast o stovky hlavíc schopných zasiahnuť protivníkov.

Testovanie po roku 1992 a spor o „neviditeľné“ nízkovýťažné explózie

Posledný americký jadrový test sa uskutočnil v roku 1992. Turecký web Yeni Safak uvádza, že administratíva teraz zvažuje návrat k podzemnému testovaniu, pričom Trump už skôr hovoril o obnovení detonácií „na rovnakej báze“ s Ruskom a Čínou. DiNanno v Ženeve naznačil, že Rusko a Čína podľa USA mohli vykonávať nízkovýťažné testy, ktoré sú ťažko detegovateľné. Pri Číne poukázal na údajný test z 22. júna 2020, hoci globálna monitorovacia sieť podľa New York Times vtedy žiadny výbuch nezaznamenala a v amerických spravodajských kruhoch sa vedie spor, či sa test vôbec stal.

Bývalý riaditeľ Los Alamos Terry C. Wallace reagoval pre New York Times prekvapením: „Komentáre DiNanna ma prekvapili. Nemali žiadne výhrady.“ DiNanno hovoril aj o technike „decoupling“, teda tlmení otrasových vĺn tak, aby sa výbuch neprejavil na zemskej kôre. Podľa New York Times ide o postup, ktorý USA poznajú – v rokoch 1958 až 1961 vykonali viac než 40 takýchto testov.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie