Útok USA zrejme nezničil hlavný cieľ. Irán údajne uchránil skoro pol tony obohateného uránu

Po masívnych leteckých útokoch Spojených štátov na iránske jadrové zariadenia sa objavili pochybnosti o skutočnom dosahu tejto operácie. Prezident Donald Trump vyhlásil, že útok „zničil iránsky jadrový program“, pričom jeho minister obrany Pete Hegseth označil akciu za „historicky úspešnú“.

Avšak podľa predbežných hodnotení európskych spravodajských služieb zásoby vysoko obohateného uránu ostali z veľkej časti nedotknuté, informuje denník Financial Times.

Podľa týchto zdrojov 408 kilogramov uránu obohateného na 60 % – čo je len krok od zbraňovej úrovne – nebolo v čase útoku koncentrovaných v podzemnom zariadení Fordow, ale bolo rozmiestnené na viacerých miestach. Zásoby boli pravdepodobne premiestnené pred zásahom, čo znamená, že hlavný cieľ zostal nedotknutý, uviedol jeden z európskych predstaviteľov pre Financial Times.

Podobné informácie získali aj americké médiá od iránskeho zdroja, ktorý pre agentúru Reuters potvrdil, že väčšina 60-percentne obohateného uránu bola pred útokmi prevezená na utajené miesto.

Spochybnený efekt útokov

Spojené štáty použili bunker-buster bomby na zariadenia Fordow a Natanz a riadené strely na komplex v Isfaháne. Tieto tri lokality sú základom iránskeho jadrového cyklu – od obohacovania až po konverziu paliva. Podľa Trumpa „nič nebolo z objektu odstránené“ a prítomnosť áut na mieste označil za pokus stavebných robotníkov „zabetónovať šachty“.

Na druhej strane, viacerí analytici poukazujú na satelitné snímky spoločnosti Maxar Technologies, ktoré ukázali neobvyklý pohyb vozidiel pri Fordowe krátko pred zásahom.

Aj keď uniknutá správa americkej Obrannej spravodajskej agentúry (DIA) uvádza, že iránsky jadrový program bol útokmi oneskorený len o niekoľko mesiacov, Hegseth túto správu označil za „nízkodôveryhodné hodnotenie“.

CIA podľa neho medzičasom získala informácie, ktoré naznačujú, že útoky mali dlhodobejší dopad. „Neexistuje žiadna istota bez prítomnosti inšpektorov v teréne,“ upozornil senátor Mark Warner, demokratický predseda senátneho výboru pre spravodajské služby.

Diplomacia v úzadí, neistota na obzore

Útoky prerušili nepriame rokovania medzi USA a Iránom, ktoré mali za cieľ obmedziť jadrové aktivity Teheránu. Predstavitelia EÚ, ktorí očakávali novú diplomatickú iniciatívu z Washingtonu, uviedli, že postoj Únie voči Iránu je „pozastavený“.

„Zatiaľ nič nerobíme,“ komentoval situáciu jeden z európskych diplomatov, ktorý bol oboznámený s priebehom rozhovorov. Trump síce naznačil ďalšie rokovania na budúci týždeň, no zároveň vyhlásil, že dohoda „možno už nebude potrebná“ po tom, čo boli zariadenia „zlikvidované“.

Rafael Grossi, šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA), upozornil, že zariadenia ako Fordow a Natanz síce utrpeli „enormné škody“, ale správy o úplnom zničení programu označil za prehnané. Podľa Financial Times IAEA zatiaľ nemá prístup k zariadeniam a požaduje návrat svojich inšpektorov, aby mohli overiť stav zásob vrátane „najdôležitejšej dávky 408 kg obohateného uránu“.

Odveta zatiaľ neprichádza, hrozba však ostáva

Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí po 12 dňoch vojny vyhlásil, že Teherán zvíťazil a že krajina sa „nikdy nevzdá“. Zatiaľ však nedošlo k rozsiahlej odplate voči americkým základniam v regióne, hoci Irán pohrozil, že pri ďalšom útoku podnikne odpoveď. Americký generál Dan Caine podľa Reuters uviedol, že jeho hodnotenie útokov zostáva technické a že „nebol pod politickým tlakom, aby prispôsobil svoje stanovisko“.

Analytici preto varujú, že skutočná jadrová kapacita Iránu môže byť vyššia, ako sa verejne priznáva. Ak má Teherán prístup k skrytým centrifúgam a uskladnil obohatený urán na neznámych miestach, schopnosť vyrobiť jadrovú zbraň môže pretrvávať. Budúcnosť tak závisí od toho, či sa obnoví kontrola medzinárodných inštitúcií a či bude ochota viesť rokovania skutočne úprimná.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie