Už ani Robert Fico nie je taký, ako býval. Vyzerá to, že mu dochádza dych (KOMENTÁR)

Autor je marketér a expert na politický marketing.

Štvornásobný premiér bol dlhé roky mnohými, dokonca aj vlastnými kritikmi, označovaný za vynikajúceho stratéga. Mnohí uznávali jeho talent na to, ako šikovne komunikovať presne to, čo potreboval povedať, a rovnako zručne prekrývať to, čo bolo lepšie, aby ľudia nepočuli. V ostatných dňoch a týždňoch to však vyzerá, že mu dochádza dych. Možno je pred vyhorením, možno po ňom, alebo sa jednoducho ocitol v bode, v ktorom už jeho klasické politické triky nefungujú.

Fico skrátka „vajatá“

Nie som odborník na duševné zdravie, na rozdiel od tých vyše osemsto psychológov a psychiatrov, ktorí sa k jeho stavu verejne vyjadrili. To, čo však viem posúdiť, je spôsob, akým Robert Fico komunikuje. A to je bieda. Vidno na ňom neistotu, občas až chaotické hľadanie správnych slov, tém a činov – skrátka „vajatá“. Skutočný stratég by sa predsa dobrovoľne nepodhodil pred študentstvo v Poprade, a to najmä po tom, čo mu viacerí z nich jasne a dokonca aj vulgárne dali najavo, čo si o ňom myslia.

Dokonca aj jeho koaličný partner Andrej Danko, človek, ktorý rozhodne nepatrí medzi politických luminárov, mu radil, aby na to podujatie nechodil. Ale nie. Robert Fico si aj tak postavil hlavu a výsledok pôsobil ako rituálne harakiri priamo pred mobilmi študentov, ktorí mu na protest ukázali chrbát a ukrajinskú vlajku. 

Spomeňme si na celkom zjavnú provokáciu spred niekoľkých mesiacov, keď sa koalícia rozhodla zrušiť deň voľna práve 17. novembra – v deň, keď si aj my na Slovensku pripomíname Deň boja za slobodu a demokraciu – to sú pojmy, ktoré bránia Ficovi v jeho snoch o východoázijskej autokracii, kde by mu neprotirečili nejakí „študentíci”.

Isto sa na tom na Súmračnej dobre zabávali. Avšak 17. november je symbolom toho, ako sme sa zbavili režimu, ktorý sa k vlastným občanom správal veľmi podobne, ako sa správa dnešná mocenská garnitúra. Arogantne, považujúc sa za niečo viac, rochniac si v papalášskych limuzínach idúc s majákmi k holičovi a drahých letoch na futbal, formulu či na súkromné návštevy. A paralely bolo vidieť aj nedávno, keď si tajní policajti odviedli študenta len za nápis kriedou na chodníku.

Ešte raz: tajní policajti riešili študenta, čo písal heslá proti vláde – a nie v roku 1985, ale v roku 2025. Kombinácia zrušenia voľného dňa a frontálneho útoku na študentov, ktorých predseda posiela do vojny, o ktorej pred časom vyhlasoval, že žiadna nie je, sa veľmi rýchlo obrátila najmä proti Ficovi. Prilial olej do ohňa a ten neuhasil ani silný dážď, ktorý sprevádzal protesty.

Keď už frflú aj autobusmi privezení dôchodcovia, dokonca aj predseda ich Jednoty

Desiatky tisíc ľudí po celom Slovensku ukázali, že sa neboja pána. Mnohé firmy zamestnancom umožnili voľno, aby sa mohli zúčastniť na zhromaždeniach. Ľudia tak prišli na námestia nielen oslavovať 17. november, ale najmä kritizovať súčasnú vládu a Roberta Fica osobne. Toto veru nie je ukážka dobre vedenej strategickej komunikácie.

A potom nečudo, že podráždený premiér odmietol odpovedať na otázky týkajúce sa konca Petra Kmeca, ktorý Fico oznámil deň predtým, ako sám minister podal demisiu. Rovnako sa odmietol vyjadriť aj k emailom Miroslava Lajčáka a Jeffreyho Epsteina, v ktorých sa ten istý Fico, ako topiaci, ktorý sa slamky chytá, snaží nájsť vysvetlenie, prečo jeho vláda padla po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

A keď už frflú aj autobusmi privezení dôchodcovia, dokonca aj predseda ich Jednoty, známy komparzista zo smeráckych tlačoviek, sa od tohto výletu dištancuje, tak človek so zdravým sebahodnotením by možno začal rozmýšľať nad odchodom z politiky. Ale nie. Robert Fico na umenie odísť nemá talent. Ním samotným sľubovaný koniec v politike nakoniec dopadol podobne ako diaľnica z Košíc do Bratislavy. Som zvedavý čoho sa dočkáme skôr.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality