V 27 rokoch vlastní firmu s hodnotou 4,6 miliardy eur. „Formoval ma pomalý internet a hranie hier“

Ako spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ nasmeroval firmu na jasne vyhranený cieľ. Buduje jazykové modely šité na mieru potrebám firiem, nie masového spotrebiteľa.

Gomez pôsobí ticho a sústredene, no jeho vízia má presné kontúry. Z malej kanadskej firmy vytvoril rešpektovaného hráča, ktorý nestavia na veľkých gestách, ale na stabilite, bezpečnosti a dôvere. Práve vďaka dôrazu na súkromie a diskrétne firemné nasadenie si Cohere našla svoje miesto na trhu, kde iní hľadali slávu cez širokú spotrebiteľskú základňu.

V roku 2025 sa firma pripravuje na ďalší zásadný krok. Má snahu získať 500 miliónov dolárov (približne 460 miliónov eur) v novom investičnom kole, informuje Financial Times. Tým by sa jej hodnota vyšplhala na 5 miliárd dolárov a ešte viac by sa priblížila gigantom ako OpenAI či Anthropic.

V tejto hre už nejde len o technológiu – rozhodujúcim sa stal kapitál. „To, koľko peňazí máš, dnes určuje, či si schopný trénovať najlepšie modely, získať najlepších ľudí a osloviť veľkých klientov,“ hovorí Gomez.

Jeho osobný majetok sa odhaduje na 30 až 50 miliónov dolárov, pričom najväčšiu časť z neho tvorí vlastnícky podiel v Cohere. Hodnota firmy rastie úmerne so záujmom o AI infraštruktúru pre podniky – a Gomez vie, že v tejto oblasti sa ešte len začínajú skutočné preteky.

Začiatky na samote pri lese 

Zaujímavé je, že Aidanov príbeh na ceste za multimiliónovým majetkom sa nezačal v korporátnych kanceláriách Googlu či v laboratóriách, ale na americkom vidieku pri lese s pomalým internetom.

„Snažil som sa urýchliť náš pomalý internet, sedel som pri počítači a pozeral sa, ako sa webová stránka načítava pixel po pixeli. A to ma donútilo naučiť sa, ako to celé funguje.“

V Bratislave vzniká jeden z najinovatívnejších projektov na svete. Vedie ho vedec z Oxfordu

Tieto každodenné „boje“ s technikou viedli k túžbe porozumieť internetu a napokon aj k programovaniu. „Chcel som vedieť, ako to všetko funguje. Ako môžem veci zefektívniť, čo môžem vylepšiť. A to ma nasmerovalo k počítačovej vede.“

Herný mindset ako základ úspechu

Dnes má Aidan za sebou spolupráce s legendami ako Geoffrey Hinton a Jeff Dean, no stále verí, že jedným z kľúčov k jeho úspechu boli práve videohry. „Existuje veľmi silná korelácia medzi ľuďmi, ktorí hrávali hry v detstve, a tými, ktorí dnes zakladajú úspešné firmy,“ hovorí v rozhovore. Videohry totiž učia niečo zásadné: vytrvalosť.

„Si oveľa ochotnejší makať – robiť opakovane niečo náročné, bolestivé, len kvôli dlhodobejšiemu cieľu,“ vysvetľuje. Podľa Aidana hry v ľuďoch formujú mentálny model, ktorý im umožňuje chápať zlyhanie ako súčasť učenia. „Zlyháš raz, potom druhýkrát zlyháš menej, a tretíkrát ešte menej. Ten pocit progresu cez chyby je veľmi silný.“

Zároveň obdivuje herný dizajn a jeho pedagogické princípy. „Žiadna dobrá hra nezačne tým najťažším levelom. Najprv ti dá niečo jednoduché, aby si získal sebadôveru. To je mimoriadne účinné. Pre ľudí áno, pre stroje? Ani veľmi nie.“

Učebné osnovy pre ľudí, chaos pre modely

Aidan poukazuje na zvláštny paradox v oblasti strojového učenia. Kým u ľudí funguje takzvané „kurikulárne učenie“ – teda postupné zvyšovanie náročnosti – v prípade modelov ide umelá inteligencia ide úplne opačnou cestou. „V strojovom učení sa to vlastne neuchytilo. Modelom jednoducho predhodíme naraz to najťažšie aj najľahšie a nech si s tým poradia.“

Podľa neho však ľudský mozog potrebuje logickú postupnosť. „Pre človeka je to základ učenia. A je zvláštne, že sa to vo vývoji modelov neujalo.“

Učiť modely je čoraz náročnejšie. Ale stále to stojí za to

Gomez priznáva, že zlepšovanie modelov sa komplikuje. Kedysi bolo jednoduché nájsť človeka, ktorý vedel model niečo naučiť. „Hoci aj náhodný človek z ulice vedel viac než vtedajší model. Mohol ho učiť a opravovať.“ Postupne však modely dosiahli úroveň, keď ich dokážu obohatiť už len odborníci.

„Najskôr to boli študenti informatiky či biológie. No potom sme potrebovali seniorov. A teraz? Musíme oslovovať čoraz špecifickejšie a vzácnejšie skupiny odborníkov.“ Táto fáza vývoja je nákladnejšia, pomalšia a vyžaduje vysokú mieru odbornosti.

Aj preto si začína klásť otázku, či to stále stojí za to. „Je to ako s učením sa jazyka – 95 % sa naučíš za šesť mesiacov, ale tých posledných 5 % ti môže trvať aj päť rokov.“ Gomez však verí, že aj tie posledné zlomky poznania majú zmysel. „Lebo pre niekoho sú tie špičkové schopnosti zásadné. Pre výskumníka v kvantovej fyzike môže byť nový model zásadným nástrojom. A vďaka nemu spravíme ako ľudstvo pokrok.“

Prečo to celé má zmysel – aj keď to necítiš

Čím sú modely inteligentnejšie, tým menej dokáže bežný človek vnímať rozdiel medzi ich generáciami. „Ty ani ja necítime rozdiel medzi GPT-4 a GPT-5. Pre nás sú obe dosť dobré. Ale v skutočnosti tie modely dramaticky zlepšujú špecifické schopnosti – napríklad v matematike či medicíne.“

Aidan priznáva, že sa v diskusii často objavuje otázka: má zmysel vynakladať ďalšie miliardy, keď bežný používateľ už zlepšenie ani nevníma? On v tom má jasno: „Pre niekoho je to rozdiel, ktorý má obrovský význam, a ten niekto za to zaplatí. Práve to poháňa celý vývoj dopredu.“

Pripodobňuje to k technológiám vo všeobecnosti. „Máme dosť jedla, lacné autá, mobily v každom vrecku. Ale aj tak investujeme do vývoja nových materiálov pre vesmírne lode. Možno ti to je jedno, ale niekomu to jedno nie je. Aj vďaka nemu sa posúvame ďalej.“

Rešpekt k vizionárom: „OpenAI nám ukázali cestu“

Zo všetkých hráčov na trhu má Aidan najväčší rešpekt k OpenAI. „Páči sa mi ich iracionálna viera vo víziu škálovania. Pamätám si rozhovory s Iliom, ktoré sme viedli ešte pred GPT-1 – to bolo v časoch Transformera.“

Už vtedy v sebe nosil predstavu o masívnom škálovaní, hoci ju ešte poriadne nerealizoval. Táto viera podľa Aidanových slov viedla k tomu, že dnes máme v rukách „objektívne magickú technológiu“. V posledných rokoch sa firma OpenAI zmenila – dnes už je to jasne produktová firma.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy