V Bratislave má vyrásť megaprístav za 680 miliónov eur. Projekt vyvolal obrovskú vlnu odporu (FOTO)

Bratislava pripravuje jeden z najväčších investičných projektov v oblasti dopravnej infraštruktúry. Moderný mestský prístav Harbour Park vo Vlčom hrdle má podľa plánov stáť 680 miliónov eur a vytvoriť viac ako 2 400 pracovných miest. Projekt však čelí komplikovanému povoľovaciemu procesu a viacerým environmentálnym výzvam.

Spoločnosť WIN-PORT Invest predstavila zámer na výstavbu rozsiahleho prístavného komplexu v lokalite Vlčie hrdlo, medzi mestskými časťami Ružinov a Podunajské Biskupice. Ministerstvo dopravy projekt označilo za „naliehavý štátny záujem“ a uzatvorilo s investorom memorandum o spolupráci.

Rozsah projektu prekračuje bežné investície

Harbour Park má ambíciu stať sa kľúčovým logistickým uzlom pre Bratislavu a celý región. Prístavný bazén o rozlohe takmer 11 hektárov s prívodným kanálom poskytne kapacitu pre 22 nákladných lodí s maximálnou dĺžkou 80 metrov. Celková vodná plocha vrátane príplavového kanála dosiahne 90-tisíc štvorcových metrov.

„Územie prístavu Vlčie Hrdlo je v zmysle platného územného plánu zaradené medzi verejnoprospešné stavby. Podporu mu vyjadrili viaceré štátne inštitúcie,“ uvádza sa v dokumentácii na posúdenie vplyvov na životné prostredie.

Manipulačná plocha ponúkne priestor pre skladovanie takmer 1 850 lodných kontajnerov. Pre obsluhu je naplánovaných 14 mobilných žeriavov s nosnosťou 60 ton a ramenom dlhým 35 metrov.

Komplexné zázemie pre logistiku aj občiansku vybavenosť

Projekt prekračuje rámec klasického prístavu. Developer plánuje výstavbu ôsmich logistických hál s celkovou úžitkovou plochou takmer 270-tisíc štvorcových metrov. Približne polovica tejto plochy, teda 135-tisíc štvorcových metrov, bude vyhradená pre ľahkú priemyselnú výrobu a montážne práce.

V areáli vzniknú dve administratívne budovy. Menšia šesťpodlažná bude situovaná v juhozápadnej časti, zatiaľ čo väčšia 11-podlažná dominanta bude stáť pri vstupe z Dunaja. Spolu ponúknu priestor pre kancelárie, rokovacie sály a obchodné priestory.

Pre zamestnancov a návštevníkov areálu sú navrhnuté dve ubytovne s celkovou kapacitou 304 izieb. Sociálnu infraštruktúru dopĺňa materská škola pre 112 detí.

Občiansku vybavenosť zastúpi hobbymarket, supermarket s foodcourtom, retail s 17 nájomnými jednotkami, štyri showroomy, čerpacia stanica a rýchle občerstvenie. Celkovo vznikne 2141 parkovacích stojísk.

Dopravné napojenie je kľúčová výzva

Jednou z najkritickejších častí projektu je napojenie na existujúcu dopravnú infraštruktúru. Developer navrhol dva varianty mimoúrovňovej križovatky na rýchlostnej ceste R7. Ministerstvo životného prostredia vybralo na ďalšie hodnotenie druhý variant, ktorý predstavuje technicky jednoduchšie a finančne výhodnejšie riešenie.

„Realizácia navrhovanej činnosti prispeje k odklonu nákladnej a osobnej dopravy z okolitých miestnych komunikácií priamo na rýchlostnú cestu R7,“ zdôrazňuje dokumentácia projektu.

V území vzniknú tri nové autobusové zastávky a cyklotrasy napojené na existujúcu sieť. Pre zachovanie kontinuity cyklotrasy EuroVelo 6 sa počíta s výstavbou mosta cez príplavový kanál.

Environmentálne aspekty a zelená infraštruktúra

Projekt si vyžaduje komplexné posúdenie vplyvov na životné prostredie. Okrajová časť územia zasahuje do Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy a do chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy. Developer preto navrhuje vytvorenie pufračnej zóny slúžiacej výlučne na výsadbu zelene v južnej časti areálu.

Riešené územie je súčasťou ramsarskej lokality Dunajské luhy, určenej na ochranu mokradí. Odborné prieskumy však ukázali, že v súčasnosti sa tam prakticky nevyskytujú kritériové biotopy mokradí. Developer preto navrhuje vyčlenenie vhodnej náhradnej lokality na opačnej strane Dunaja.

Ostrá kritika od environmentalistov

Projekt čelí vážnej kritike zo strany environmentálnych aktivistov a odborníkov. Bývalý štátny tajomník Ministerstva životného prostredia Michal Kiča dokonca podal podnet na Generálnu prokuratúru SR, v ktorom spochybňuje zákonnosť rozhodnutia Úradu pre územné plánovanie a výstavbu.

„Celé dotknuté územie má približne 90 hektárov, v ktorom sa nachádza odhadom približne 100-tisíc stromov. Tieto lesy zohrávajú pre Bratislavčanov nezastupiteľnú úlohu v čase klimatických zmien,“ upozornil Kiča už v novembri 2024 v televízii Bratislava.

Hlavným problémom podľa kritikov je, že Úrad pre územné plánovanie a výstavbu odmietol pôvodný plán hlavného mesta vyčleniť túto lokalitu ako ochranné lesy. „Rozhodnutiu úradu vyčítam jeho absolútnu neodôvodnenosť. Úrad nijako nepreukázal, prečo by sa tam mal realizovať prístav,“ argumentuje Kiča.

Podľa neho tieto lesy predstavujú biologickú clonu medzi Bratislavou a rafinériou Slovnaft. „Tieto lesy predstavujú clonu medzi znečistením a svetelným smogom, ktorý sa bude stupňovať napríklad aj pri realizácii zámeru spaľovne v lokalite Slovnaftu,“ vysvetlil.

Harbour Park

GALÉRIA+ 6

Otázka zmierňujúcich opatrení

Na otázku, či stačia navrhované zmierňujúce opatrenia investora, bývalý štátny tajomník reagoval skepticky: „Kompenzačné opatrenia nikdy nenahradia kvalitu pôvodného lesa. Keď odstránime desiatky hektárov lesov a namiesto nich vysadíme v zastavanom území nejaké individuálne stromy, tak je to proste nedostatočné. Nikdy už tú kľúčovú úlohu nedokáže nahradiť.“

Kiča tiež spochybnil potrebu nového prístavu: „Máme existujúci štátny prístav kúsok od tohto, ktorý Ministerstvo dopravy chce rozširovať. Z hľadiska záujmov Slovenskej republiky tento zámer súkromného prístavu nedáva žiadnu logiku.“

Investor odmieta obvinenia a tvrdí, že postupuje v súlade so zákonom. 

Časový harmonogram a finančné parametre

Začiatok výstavby je naplánovaný na rok 2027. Napojenie na R7 by malo byť hotové v roku 2028, samotný prístav so zázemím v roku 2030. Realizácia bude prebiehať etapovite.

Celkové náklady na prístav so zázemím sa odhadujú na 680 miliónov eur. Križovatka na R7 vo variante 2 by mala stáť ďalších 12 miliónov eur. Projekt vytvorí približne 2 417 pracovných miest v oblasti logistiky, administratívy, výroby a služieb.

Napriek ambicióznym plánom čelí projekt náročnému povoľovaciemu procesu. Ministerstvo životného prostredia zverejnilo rozsah hodnotenia s 57 špecifickými požiadavkami, ktoré musí investor splniť.

Medzi najdôležitejšie patrí dendrologický prieskum, botanický prieskum, hodnotenie vplyvov na verejné zdravie, aktualizovaná akustická štúdia, podrobný model prúdenia podzemných vôd a klimatická štúdia.

Developer bude musieť detailne zdôvodniť navrhované riešenia a preukázať ich vhodnosť. 

Kumulácia negatívnych vplyvov v lokalite

Kiča navyše upozornil na problematickú kumuláciu viacerých investícií v jednej lokalite. „Táto lokalita je ťažko skúšaná – je tu rafinéria, plánovaná spaľovňa, v katastri Podunajských Biskupíc sa bude budovať logistické centrum plus kompostáreň. Túto lokalitu to dorazí, poviem to otvorene,“ varoval s tým, že každá z týchto investícií bude mať negatívny dosah z hľadiska dopravy, hluku a potenciálneho znečistenia ovzdušia.

Kritizoval pritom súčasný spôsob posudzovania vplyvov: „Nepochopiteľné je, že sa neposudzujú vplyvy týchto projektov v celom súhrne. Každý z nich sa individuálne posudzuje a pri povoľovacích procesoch sa ráta s tým, že je tam predsa aspoň ten lužný les, ktorý má nejaké pozitívne vplyvy. Ale aj o tie prídeme.“

Na obhajobu investora, že 36 % drevín v území je inváznych, Kiča reagoval jasne: „Ak sú tam nejaké invázne dreviny, tak sa môžu predsa odstraňovať bez toho, aby sa odstránil celý lužný les. Na to sú postupy prírode blízkeho hospodárenia v lesoch. Je to zástupný argument, ktorý nijako nerozptyľuje obavy, že podstatná časť týchto lesov padne za obeť výstavbe.“

Pochybnosti o potrebe súkromného prístavu

Kiča spochybnil aj samotnú potrebu projektu: „Pozrime si strategický dokument Ministerstva dopravy – koncepciu rozvoja lodnej dopravy na Slovensku do roku 2030. Z neho vyplýva, že dopyt po lodnej doprave čiastočne klesá. Ak sú tu prekážky rozvoju lodnej dopravy, tak to nie sú v prvom rade nedostatočné kapacity, ale napríklad udržiavanie splavnosti plavebných dráh.“

Vyjadril aj obavy o budúcnosť existujúceho štátneho prístavu: „Obávam sa, že na konci dňa nemusíme mať v Bratislave žiaden prístav a budeme mať zastavaný pôvodný prístav aj túto lokalitu. Skôr je možné vyvodiť, že motiváciou je dostať sa k lukratívnym pozemkom na výstavbu.“

„Z prezentácie investora si pamätám výrok, že by sme mali žiť konečne v modernom meste. Ja tiež chcem žiť v modernom meste, ale otázka je, či to má byť za takúto cenu – za cenu, ktorú zaplatia obyvatelia Bratislavy na kvalite životného prostredia v ich bezprostrednom okolí.“

Bývalý štátny tajomník pritom zdôraznil, že jeho kritika nesmeruje primárne k investorovi: „Rešpektujem záujem súkromného investora. Ale kritizujem orgány štátu a možno aj pasivitu samosprávy v tom, aby obhajovali záujmy Bratislavčanov. Štát by mal v prvom rade realizovať ochranu verejného záujmu, životného prostredia a kvality života obyvateľov Bratislavy.“

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska