V čínskych horách vyrástla jadrová megastavba. Odborníkov znepokojuje najmä tajomný objekt v tvare Tic Tacu

Čína potichu rozširuje svoju jadrovú infraštruktúru v provincii S’-čchuan, pričom nové satelitné snímky naznačujú, že ide o najväčšiu modernizáciu jadrového programu krajiny za posledné desaťročia. Investigatívna analýza založená na satelitných snímkach, vládnych dokumentoch a odborných posudkoch naznačuje, že Peking systematicky modernizuje zariadenia na vývoj a výrobu jadrových zbraní.

Tento vývoj prichádza v čase, keď sa globálny systém kontroly jadrových zbraní oslabuje a obavy z novej jadrovej pretekárskej súťaže medzi veľmocami rastú, uvádza CNN. 

Čína posilňuje svoje vojenské kapacity

Jedným z centrálnych miest tejto modernizácie je komplex známy ako Site 906 v oblasti okresu Zitong v provincii S’-čchuan. Podľa analýzy satelitných snímok CNN prešiel tento objekt za posledných päť rokov dramatickou prestavbou. Na mieste bývalej dediny, ktorej obyvatelia boli vysťahovaní už v roku 2022, dnes stoja nové budovy a technologické zariadenia súvisiace s jadrovým výskumom. Miestni obyvatelia v tom čase dostali od úradov stručné vysvetlenie: dôvod vyvlastnenia pôdy je štátne tajomstvo.

Najvýraznejším prvkom modernizovaného komplexu je obrovská kupolovitá stavba, ktorá svojím tvarom pripomína kapsulu Tic Tac. Budova s rozlohou približne 36-tisíc štvorcových stôp – čo zodpovedá približne veľkosti trinástich tenisových kurtov – je obklopená masívnou konštrukciou z betónu a ocele.

Podľa odborníkov obsahuje technológie určené na manipuláciu s vysoko rádioaktívnymi materiálmi, ako sú urán alebo plutónium. Zariadenie je vybavené monitorovacím systémom radiácie, robustnými bezpečnostnými dverami a komplexným systémom ventilácie, ktorý má zabrániť úniku rádioaktívnych látok do okolia, uvádza The Diplomat. 

Celý komplex je chránený troma vrstvami bezpečnostných plotov a je napojený na podzemný tunel vedúci do horského masívu. Takéto prvky podľa expertov naznačujú, že zariadenie môže slúžiť na výskum alebo výrobu komponentov jadrových zbraní.

Odborník na globálnu bezpečnosť Jeffrey Lewis z Middlebury College pre CNN označil túto stavbu za symbol rozsiahlej transformácie celého jadrového komplexu v oblasti. Podľa jeho slov ide o „stredobod zmien“, ktoré naznačujú výrazné zvýšenie výrobnej kapacity čínskeho jadrového programu.

Modernizácia infraštruktúry pokračuje

Site 906 však nie je jediným miestom, kde prebieha rozširovanie infraštruktúry. Novovybudované alebo modernizované cesty spájajú tento objekt s ďalšími jadrovými zariadeniami v úzkych horských dolinách v okolí okresu Zitong. Medzi nimi je aj Site 931, ktorý sa rozšíril na územie dediny Baitu. Aj tam boli miestni obyvatelia vysťahovaní a ich domy zrovnané so zemou. Podobný osud postihol aj dedinu Dashan.

zdroj: Pixabay/Gerd Altmann

Ďalším dôležitým prvkom modernizácie je rozsiahla rekonštrukcia dopravnej infraštruktúry v regióne. Napríklad železničný prekládkový uzol v meste Jiangyou, severne od Mianyangu, prešiel od roku 2021 výraznou modernizáciou. Takéto logistické zlepšenia naznačujú, že Čína buduje komplexný systém na prepravu materiálov a komponentov medzi jednotlivými jadrovými zariadeniami.

Historicky má táto oblasť pre čínsky jadrový program zásadný význam. Americké spravodajské satelity zachytili prvé snímky komplexu v okolí Zitong už v roku 1971. Vtedajšie spravodajské analýzy dospeli k záveru, že tieto zariadenia môžu Čínu posunúť medzi najväčších producentov jadrových hlavíc na svete. Tento predpoklad sa postupne potvrdil. Okolo roku 2020 čínske zásoby jadrových hlavíc prekonali zásoby Francúzska.

O 400 % silnejšia ochrana neba. Švédsko plní výzvu NATO, investuje takmer miliardu dolárov

Podľa údajov amerického ministerstva obrany má Čína dnes viac než 600 jadrových hlavíc. Napriek tomu stále výrazne zaostáva za Spojenými štátmi a Ruskom, ktoré disponujú približne štyrikrát väčším arzenálom. Čína je však momentálne najrýchlejšie rastúcim producentom jadrových zbraní na svete.

Názory sa rôznia

Niektorí americkí predstavitelia tvrdia, že modernizácia čínskeho programu môže zahŕňať aj vývoj novej generácie jadrových hlavíc. Americký podtajomník pre kontrolu zbrojenia Thomas DiNanno dokonca obvinil Peking z porušenia zákazu jadrových testov. Čína tieto tvrdenia kategoricky odmietla.

Podľa známeho indického ekonomického webu Money Control hovorca čínskeho ministerstva obrany Jiang Bin zdôraznil, že Čína dodržiava stratégiu jadrového odstrašenia založenú na obrane a na princípe záväzku nepoužiť jadrové zbrane ako prvá (no first use). Peking zároveň tvrdí, že jadrové zbrane nepoužije ani proti štátom, ktoré nimi nedisponujú.

Napriek týmto vyhláseniam odborníci upozorňujú, že rozsah modernizácie naznačuje zásadnú technologickú transformáciu čínskeho jadrového programu. Analytik Renny Babiarz zo spoločnosti AllSource Analysis pre CNN uviedol, že nové zariadenia môžu súvisieť s implementáciou úplne nových výrobných procesov. „Je zrejmé, že na týchto miestach vznikajú nové technologické postupy a nové typy zariadení,“ dodal odborník. 

Tento vývoj vyvoláva obavy, že svet sa môže priblížiť k novej jadrovej pretekárskej súťaži. Situácia je komplikovanejšia než počas studenej vojny, pretože popri Spojených štátoch a Rusku sa ako tretia jadrová veľmoc presadzuje aj Čína.

Analytici CNN zároveň upozorňujú na riziko nesprávneho odhadu schopností jednotlivých krajín. Ak Spojené štáty nadhodnotia tempo čínskej modernizácie, môže to viesť k tlaku na rozšírenie amerického jadrového arzenálu. „Nebudeme reagovať na to, čo Čína skutočne robí,“ varoval Jeffrey Lewis. „Budeme reagovať na to, čo si myslíme, že robí. A to môže byť veľmi nebezpečné.“

Súčasná situácia komplikuje vzťahy

Geopolitické napätie situáciu ešte zhoršuje. Konflikt na Blízkom východe a vojenské operácie Spojených štátov proti Iránu podľa niektorých analytikov posilňujú presvedčenie čínskych lídrov, že silný jadrový arzenál je nevyhnutný na ochranu krajiny.

Jadrové zbrane zároveň zohrávajú dôležitú úlohu v širšej stratégii prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý sa snaží posilniť postavenie Číny ako globálnej veľmoci. Silný jadrový arzenál má podľa expertov aj psychologický efekt – signalizuje Západu, že Čína je pripravená chrániť svoje strategické záujmy, píše Japan Times.

To je možné práve prostredníctvom jadrového arzenálu. Na druhej strane však stojí záujem krajín, aby sa jadrové zbrane nešírili. Dôvodom je, že to vytvára následne značné riziko v rámci krehkej parity týchto síl vo svete. 

Budúcnosť kontroly jadrových zbraní zostáva nejasná. Dohoda New START medzi Spojenými štátmi a Ruskom vypršala 5. februára tohto roku. Teraz však neexistuje nový globálny rámec, ktorý by reguloval jadrové arzenály veľmocí. Peking zatiaľ odmieta zapojiť sa do rokovaní o obmedzení jadrových zbraní.

Ak sa tento trend nezmení, svet môže vstúpiť do novej éry jadrového súperenia – tentoraz medzi tromi veľmocami. A práve rozsiahla modernizácia čínskej jadrovej infraštruktúry naznačuje, že táto éra sa možno už začala.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie