V slovenskej agentúre pracujú len 4 dni v týždni: „Všetci sa u nás na voľný piatok tešia“
- Téma štvordňového pracovného týždňa sa stala horúcim hitom
- Čo na ňu hovorí psychológ?
- Na Slovensku si tento model už mnohí vyskúšali
- Téma štvordňového pracovného týždňa sa stala horúcim hitom
- Čo na ňu hovorí psychológ?
- Na Slovensku si tento model už mnohí vyskúšali
Diskusia o štvordňovom pracovnom týždni sa v posledných rokoch rozšírila z experimentov veľkých firiem do verejného priestoru. Kým niektoré krajiny už testujú jeho zavedenie na národnej úrovni, Slovensko zatiaľ váha. Je tento model pre nás vôbec reálny – ekonomicky, psychologicky aj kultúrne?
O štvordňovom pracovnom týždni sa na Slovensku hovorí čoraz častejšie. Zatiaľ čo niektoré firmy už experimentujú s jeho zavádzaním, iné ostávajú skeptické. Pracovný psychológ Juraj Petrík zo spoločnosti headmap, ktorý sa dlhodobo venuje téme duševného zdravia, firemnej kultúry a manažérskej efektivity, tvrdí, že mentálna pripravenosť na takýto model tu už je. Chýba však odvaha urobiť prvý krok.
Niektorí si štvordňový pracovný týždeň už skúsili
„Na Slovensku máme niekoľko prípadov, kde sa štvordňový pracovný týždeň úspešne uplatnil – prevažne vo väčších korporátnych firmách na západnom Slovensku. Tie potvrdili, že po zavedení tohto modelu boli zamestnanci spokojnejší a produktivita ostala zachovaná. To naznačuje, že tento koncept môže fungovať,“ vysvetľuje Petrík.
Zároveň ale priznáva, že prekážky existujú – najmä kultúrne a technologické. „Stále je tu silný dôraz na fyzickú prítomnosť na pracovisku, hierarchické riadenie a veľké zastúpenie výrobných prevádzok. V týchto oblastiach by bez úprav procesov mohlo dôjsť k zníženiu výkonnosti.“
Mladí môžu mať výhodu
Z psychologického hľadiska je podľa neho najväčšou bariérou spôsob, akým sa v slovenskom pracovnom prostredí vníma výkon. „Veľa manažérov sleduje, koľko hodín je zamestnanec fyzicky v práci viac, než to, aké výsledky dosahuje. Pritom efektivita výkonu s fyzickou prítomnosťou na pracovisku spolu vôbec nemusia mať súvis.“
Druhým problémom je podľa Petríka prirodzená slovenská skepsa voči neznámemu. „Na Slovensku zatiaľ chýba celonárodný úspešný príklad dlhodobého fungovania štvordňového modelu. Keby sa pozitívne príklady dostali viac do povedomia, verejná mienka by sa výrazne posunula.“
Zmenu však ťahá mladšia generácia. „Mentálna pripravenosť tu je – predovšetkým medzi mileniálmi a generáciou Z. Tí už vnímajú prácu inak. Hľadajú rovnováhu medzi pracovným a osobným životom, merajú výkon podľa výsledkov, nie podľa toho, či niekto sedí za stolom osem hodín denne.“ Kľúčom k úspechu je teda zmena manažérskeho myslenia – otvorenosť, dôvera a schopnosť merať prácu výsledkami.
View this post on Instagram
Menej dní neznamená menej práce
A čo obava, že štvordňový pracovný týždeň bude znamenať o 20 % menej práce? Podľa Petríka to nie je tak úplne pravda. „Aj legislatívne návrhy, ktoré boli v minulosti predložené, sa týkali skôr prerozdelenia pracovného času, nie jeho skracovania. Mnohí zamestnanci by v zostávajúcich štyroch dňoch odpracovali viac.“
Dôležitým faktorom je tiež technologická pripravenosť. Slovensko podľa výskumov stále zaostáva za priemerom EÚ, najmä v oblasti digitalizácie a automatizácie. V mnohých firmách dominujú manuálne procesy a papierovanie, kým inde už využívajú AI nástroje či moderné CRM systémy.
Zaujímavý postreh psychológ dopĺňa s úsmevom na tvári: „Keď si zoberieme priemerného tridsať- až štyridsaťročného zamestnanca, ktorý má päť týždňov dovolenky, k tomu 10 až 13 štátnych sviatkov a víkendy, tak sa nám počet reálne odpracovaných dní rapídne znižuje.“
Ak k tomu pripočítame návštevy lekára či rodičovské povinnosti, dostávame sa k pomyselnému modelu, ktorý sa štvordňovému pracovnému týždňu už celkom približuje. „Možno to ešte oficiálne tak nenazývame, ale z hľadiska počtu skutočne odpracovaných dní sa k tomu veľmi blížime,“ uzatvára.
Duševné zdravie: introverti si oddýchnu, extroverti sa možno začnú nudiť
Štvordňový pracovný týždeň má podľa dostupných výskumov potenciál pozitívne ovplyvniť duševné zdravie zamestnancov – ale nie u každého rovnako. „Ľudia s vysokou svedomitosťou zvládajú vyšší pracovný tlak dobre. Naopak, osoby s vysokou mierou neurotizmu môžu spočiatku pociťovať viac stresu,“ vysvetľuje Petrík s odvolaním sa na známy psychologický model Big Five.
Rolu zohráva aj temperament. „Extroverti môžu počas predĺžených víkendov pociťovať sociálnu izoláciu, kým introverti si viac vychutnajú pokoj mimo pracovného prostredia. Ľudia, ktorí sú otvorení novým skúsenostiam, reagujú na takúto zmenu zvyčajne pozitívne.“ Dôležitá je podľa odborníka aj firemná podpora. „Firemný psychológ, koučing alebo iné nástroje podpory duševného zdravia môžu výrazne pomôcť zamestnancom zvládnuť zmenu.“
Zapríčiní štvordňový pracovný týždeň ekonomický prepad?
Na záver Juraj Petrík pripomína, že v zahraničí zaznamenali firmy po zavedení štvordňového modelu nižšiu absenciu, vyššiu angažovanosť aj lepšiu koncentráciu. „Zamestnanci si napríklad plánovali návštevy lekárov na voľné dni, čo znížilo výpadky. V niektorých prípadoch to viedlo k lepšej efektivite.“
To však neznamená, že je tento model univerzálne vhodný pre každé odvetvie. Dôležité je, aby mu predchádzala kvalitná príprava, otvorená komunikácia a postupné zavádzanie. „Bolo by veľmi užitočné, keby vznikla kvalitná prehľadová štúdia priamo na Slovensku, ktorá by mapovala skúsenosti firiem s týmto modelom. Dnes máme najmä zahraničné dáta, ktoré nemusia presne odzrkadľovať našu realitu,“ uzatvára Petrík.
Marketingová agentúra JANDL si už 4-dňový pracovný týždeň vyskúšala
Zaviesť štvordňový pracovný týždeň si vyžaduje viac než len dobrý nápad. Potvrdzuje to aj skúsenosť marketingovej agentúry JANDL, ktorá tento model práce otestovala na vlastnom tíme. „Zavádzaniu musela predchádzať dôkladná analýza produktivity,“ hovorí výkonný riaditeľ Valér Hlobil.
Firma najskôr spustila trojmesačné pilotné obdobie, ktoré sa postupne predlžovalo. Výsledkom sa stal hybridný model – spoločnosť funguje päť dní v týždni, no zamestnanci sa striedajú, takže každý týždeň má polovica tímu voľný piatok.
Aj počas skráteného pracovného režimu si agentúra zachovala výkonnosť. „Chod agentúry sa počas štyroch dní výrazne zrýchlil a v piatky vznikol priestor na dlhodobé úlohy, osobný rozvoj a vzdelávanie,“ opisuje Hlobil. V praxi sa teda ukázalo, že menej času neznamená menej práce – pokiaľ dokážeme nastaviť jasné pravidlá a dobre koordinovať tím.

Podľa Hlobila by štvordňový týždeň mohol fungovať predovšetkým vo flexibilnejších odvetviach, ako je IT alebo kreatívny priemysel. V oblastiach, kde výkon priamo nadväzuje na odpracovaný čas – napríklad vo výrobe – musíme výraznejšie zefektívniť procesy. A čo slovenská mentalita? „Podľa mňa by sa s tým bez problémov stotožnilo 100 % populácie,“ hovorí s úsmevom.
Za kľúčový predpoklad považuje dobrovoľnosť: „Určite som proti tomu, aby bol štvordňový týždeň zavedený ako povinnosť pre všetky firmy. To by bol obrovský zásah do ekonomiky. Štát by mal najmä vytvoriť legislatívny rámec pre tie firmy, ktoré sa rozhodnú tento režim skúsiť.“
Zároveň však upozorňuje, že aktuálne v slovenskej legislatíve neexistuje bežný a jednoduchý spôsob, ako legálne skrátiť pracovný týždeň. Prvá zmena by preto mala nastať práve v zákonoch. „Momentálne tu jednoducho chýba nástroj, ako to celé uchopiť,“ uzatvára Hlobil.
Aj keď sa štvordňový pracovný týždeň na Slovensku zatiaľ netýka celej ekonomiky, zmeny už badať. Podľa Lukáša Fecka, sa tento model v praxi objavuje častejšie, než si možno myslíme. „Veľa ľudí a firiem už tento model praktizuje, a ani o tom nevedia. Pekne to vidno napríklad na piatkových cestách von z veľkých miest – alebo keď si chcete v piatok poobede niečo vybaviť, čo je často nemožné. Už dnes sa hovorí, že štvrtok je vlastne malý piatok,“ hovorí s úsmevom.
Hoci presný časový rámec, kedy by sa Slovensko mohlo pripraviť na celoplošné zavedenie skráteného týždňa, sa podľa neho nedá stanoviť. V niektorých odvetviach je to však realita už aj dnes. „Firmy, ktoré majú vo svojej DNA agilitu, s tým určite nebudú mať problém – a zamestnanci tiež nie. Ukázalo sa to už počas pandémie, kedy sa mnohé firmy vedeli rýchlo prispôsobiť novým podmienkam.“

Fecko hovorí, že skúsenosť v JANDL-e tím naučila efektivite. „Tento model nás naučil byť produktívnejšími, aby sme zvládli pracovať štyri dni v týždni.“
Z pohľadu spokojnosti zamestnancov ide podľa neho o jednoznačný benefit. „Nepoznám jediného človeka v našej firme, ktorý by sa na voľný piatok netešil. Jeden deň voľna navyše pomáha k celkovej spokojnosti,“ hovorí.
Zároveň však dodáva, že všetko stojí a padá na produktivite. Ak sa nezvýši, skrátenie týždňa môže vyvolávať tlak a stres. „Zlepšenie produktivity ale netreba vnímať ako hrozbu. Stačí len odhaliť miesta, kde ju zbytočne strácame.“
Čítaj viac z kategórie: Rozhovory