Vedci experimentujú s ohnivými tornádami. Nová metóda radikálne mení likvidáciu ropy

Ropa na hladine mora vždy znamená problém, pri ktorom si musíš vybrať medzi dvoma škodlivými riešeniami. Ako informoval web ČT24, texaskí vedci teraz testujú metódu, ktorá by tento výber mohla zmeniť. Navrhujú likvidovať ropné škvrny pomocou plamenných vírov.

Plamenný vír namiesto dymu

Keď sa ropa rozleje po oceáne, záchranári stoja pred voľbou – môžu ju nechať rozptýliť, alebo ju zapáliť. Obe možnosti poškodzujú ekosystém na celé desaťročia. Spaľovanie síce dokáže ropu na hladine pomerne rýchlo odstrániť, no vzniká hustý tmavý dym plný toxických sadzí a časť nespálených zvyškov aj tak zostáva na vode.

Vedci z Texas A&M University preto prišli s myšlienkou využiť rotujúci vír. Ten funguje ako prirodzené turbodúchadlo – nasáva kyslík a vytvára plameň, ktorý horí intenzívnejšie, rýchlejšie a účinnejšie než bežná horiaca škvrna.

Experiment v päťmetrovej konštrukcii

Doterajšie poznatky o ohnivých víroch pochádzali najmä z menších laboratórnych pokusov. Tie však nedokázali verne napodobniť reálne podmienky. Inžinierka Elaine Oranová preto so svojím tímom pripravila nový typ experimentu.

Postavili takmer päť metrov vysokú konštrukciu. Do jej stredu umiestnili nádrž s vodou, ktorej hladinu pokryli ropou. Po zapálení sa uprostred trojuholníkovej konštrukcie vytvorilo približne päťmetrové plamenné tornádo.

Výsledky prekonali očakávania. Plamenný stĺp produkoval o 40 percent menej sadzí a spálil až 95 percent paliva. To znamená výrazne menej toxických častíc aj zvyškov oproti bežnému spaľovaniu.

„Je to po prvýkrát, čo niekto prišiel s nápadom využiť ohnivé víry na likvidáciu ropných škvŕn. A je to len začiatok,“ uviedla Oranová. „Naším cieľom je využiť chaotickú povahu ohnivých vírov ako silný a presný nástroj, ktorý ochráni pobrežie, morské ekosystémy a životné prostredie ako celok.“

Rýchlejšie spaľovanie, menej emisií

Podľa vedkyne dokážu plamenné víry spaľovať ropu takmer dvojnásobnou rýchlosťou v porovnaní s klasickými plameňmi. „Ohnivé víry spaľujú ropné škvrny takmer dvakrát rýchlejšie než obyčajné plamene na mieste, čo potenciálne poskytuje úklidovým tímom rýchlejší operačný a reakčný čas na elimináciu šírenia ropy,“ vysvetľuje.

Zároveň upozorňuje na problém dymu: „Jednou z najväčších výziev pri spaľovaní ropných škvŕn je obrovské množstvo dymu, ktorý pri tom vzniká.“ Výskum podľa nej ukazuje, že víry „dramaticky znižujú celkové emisie“.

Vedci však zdôrazňujú opatrnosť. „Ohnivé víry sú neuveriteľne silné a môžu byť veľmi prospešné,“ konštatovala Oranová. „Sú však aj veľmi citlivé na vonkajšie podmienky a aby boli naozaj účinné, musia sa tieto podmienky udržiavať.“ Práve tomu sa chcú venovať v ďalšom výskume.

Ropné katastrofy, ako napríklad havária Deepwater Horizon z roku 2010, ukazujú, aké rozsiahle následky môže mať únik ropy. Ohnivé víry predstavujú len jednu z možností riešenia, no technologicky pomerne jednoduchú.

Keď ropa ohrozuje ľudí

Ropné škvrny nevznikajú len náhodou. Často sú dôsledkom nehôd spôsobených ľudskou chybou alebo zlyhaním techniky, no podieľajú sa na nich aj prírodné katastrofy či úmyselné konanie. Ako uviedol web Community Health, ich následky sú nielen environmentálne a ekonomické, ale aj zdravotné.

Dopady na tvoje zdravie závisia od typu ropy aj od miesta úniku – či ide o pevninu, rieku alebo oceán. Dôležité je aj to, ako dlho a akým spôsobom si vystavený kontaminácii.

Najviac ohrození sú ľudia, ktorí sa podieľajú na čistení. Kontakt s ropou môže spôsobiť podráždenie kože a očí, problémy s dýchaním či neurologické ťažkosti. Objaviť sa môže aj výrazný stres.

O dlhodobých zdravotných následkoch však zatiaľ neexistuje dostatok údajov. Práve preto sa hľadajú efektívnejšie a bezpečnejšie metódy, ktoré dokážu rozsah škôd znížiť čo najskôr po havárii.

Čítaj viac z kategórie: Životné prostredie