Vedci hlásia prelom v liečbe cukrovky: Jedna transplantácia namiesto tisícok injekcií inzulínu

Po rokoch intenzívneho výskumu prichádzajú vedci s objavom, ktorý by mohol zásadne zmeniť život miliónov pacientov s cukrovkou prvého typu. Odborníkom sa podarilo vytvoriť špeciálne bunky, ktoré dokážu samostatne produkovať inzulín a zároveň unikajú útokom imunitného systému.

Tento medicínsky prielom zverejnil prestížny časopis Nature a okamžite vzbudil veľký ohlas nielen v odbornej verejnosti, ale aj medzi pacientskymi organizáciami.

Cukrovka prvého typu je autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém ničí beta-bunky pankreasu zodpovedné za produkciu inzulínu.

Keďže telo už nedokáže regulovať hladinu cukru v krvi, pacienti sú odkázaní na každodenné injekcie inzulínu alebo na používanie inzulínovej pumpy. Nový výskum však naznačuje, že budúcnosť by mohla vyzerať inak.

Bunky v „neviditeľnom“ režime

Najnovšie výsledky pochádzajú od americkej spoločnosti Sana Biotechnology zo Seattlu. Vedci tu využili technológiu CRISPR, moderný nástroj genetického inžinierstva, aby upravili bunky pankreasu od zosnulého darcu.

Tím deaktivoval dva gény, ktoré bežne signalizujú imunitnému systému prítomnosť cudzej bunky, a zároveň vložil genetický pokyn na tvorbu proteínu CD47. Ten vysiela takzvaný signál „nezjedz ma“, ktorý bráni prirodzeným zabíjačským bunkám (NK bunkám) napadnúť transplantované tkanivo.

Tieto geneticky upravené bunky vedci následne transplantovali do ramena muža s ťažko zvládnuteľnou cukrovkou prvého typu. Do jeho tela sa dostalo približne 80 miliónov buniek, čo bola zámerne nízka skúšobná dávka.

Aj napriek tomu prežili a po dobu niekoľkých mesiacov samostatne produkovali inzulín bez toho, aby ich imunitný systém zničil. Niektoré bunky, ktoré nemali všetky potrebné genetické úpravy, organizmus skutočne odstránil, no tie s kompletnou ochranou fungovali ďalej.

Podľa vedcov je práve táto „imunitná maska“ najväčším úspechom celého projektu. „Tieto génovo upravené bunky skutočne prekonávajú bariéru transplantácie,“ vysvetlila pre Nature Sonja Schrepfer, spoluzakladateľka spoločnosti Sana a transplantologička pôsobiaca na Cedars–Sinai Medical Center v Los Angeles, ktorá sa podieľala na štúdii.

Nádej pre pacientov aj prvé pochybnosti

Hoci sa prvé výsledky týkajú iba jedného pacienta a relatívne malej dávky buniek, už teraz vyvolali vlnu optimizmu. Aaron Kowalski, generálny riaditeľ newyorskej neziskovej organizácie Breakthrough T1D, povedal: „Je to elegantný prístup a obrovská nádej pre našu komunitu.“

Podľa publikovaných údajov je táto metóda bezpečná a môže sa stať základom budúcej liečby. Výzvou však zostáva otázka, či dokáže dlhodobo zabezpečiť úplnú nezávislosť pacientov od inzulínových injekcií alebo púmp.

Kanadský endokrinológ Tim Kieffer zo University of British Columbia pripomenul, že na potvrdenie účinnosti sú potrebné rozsiahlejšie klinické skúšania. Ako uviedol, „štúdia zahŕňala len jedného pacienta a malé množstvo buniek, takže účinnosť ešte nebola dokázaná.“

Napriek tomu označil prvé výsledky za významný posun. Podľa jeho slov je demonštrácia imunitného „maskovania“ presvedčivá a ide o „významný míľnik na ceste k efektívnej bunkovej terapii bez potreby chronickej imunosupresie“.

Nie všetky výskumné skupiny sa však s výsledkami zhodujú. Niektorým laboratóriám sa zatiaľ nepodarilo potvrdiť, že proteín CD47 dokáže bunky naozaj spoľahlivo ochrániť pred imunitným systémom.

Imunológ Deepta Bhattacharya z Arizonskej univerzity priznal, že tento prístup v minulosti testovali viaceré tímy, no bez úspechu. „Bolo nás už veľa, ktorí sme sa o to pokúsili a zlyhali. Ak sa im to však podarí a začnú skutočne liečiť ľudí s cukrovkou, potom poviem: mea culpa (moja chyba),“ dodal. 

Jedna transplantácia namiesto každodenných injekcií?

V súčasnosti je jedinou cestou, ako sa pacienti s diabetom 1. typu môžu zbaviť závislosti od inzulínových injekcií, transplantácia Langerhansových ostrovčekov z darcovských pankreasov.

Takýto zákrok dokáže obnoviť produkciu inzulínu aj na niekoľko rokov, no naráža na dva vážne problémy – nedostatok vhodných darcov a nutnosť celoživotného užívania liekov na potlačenie imunity. Tie môžu viesť k infekciám, oslabenej imunite či dokonca zvýšenému riziku vzniku rakoviny.

Riešením by mohli byť kmeňové bunky, ktoré v laboratóriách dokážu vedci „preprogramovať“ tak, aby sa z nich stali nové ostrovčeky produkujúce inzulín. Americká spoločnosť Vertex je v tomto smere najďalej.

V rámci nedávnej klinickej štúdie transplantovala embryonálne kmeňové bunky dvanástim pacientom a po roku už desiati z nich nepotrebovali pravidelné inzulínové injekcie. Firma plánuje čoskoro požiadať o schválenie tejto terapie regulačné úrady.

Ďalšie projekty vznikajú aj v Ázii – napríklad čínska spoločnosť Reprogenix Bioscience pracuje na vývoji ostrovčekov z kmeňových buniek odvodených z tukového tkaniva samotného pacienta. Aj tieto metódy sú sľubné, no stále vyžadujú užívanie imunosupresívnych liekov.

Preto má prístup spoločnosti Sana veľkú váhu – ak sa potvrdí, že „neviditeľné“ bunky dokážu dlhodobo fungovať bez potreby ďalších zásahov, mohlo by ísť o úplne nový smer v liečbe cukrovky.

Dôležitý krok, no cesta ešte len začína

Imunológ Kevan Herold z Yale School of Medicine vo svojom komentári k štúdii publikovanom v New England Journal of Medicine zdôraznil, že ide o dôležitý krok, ale cesta ešte len začína. Podľa neho je veľký prísľub najmä v kombinovaní rôznych stratégií – teda využívanie kmeňových buniek spolu s génovým „maskovaním“.

Ako povedal, cieľom je terapia, ktorá by pacientom s diabetom priniesla „jediný zákrok dostupný pre každého, kto ho potrebuje, a ktorý obnoví produkciu inzulínu – bez injekcií, púmp a imunosupresívnych liekov“.

Vedci preto pokračujú v prípravách na ďalšie klinické skúšky, ktoré by sa podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Sana Stevea Harrisa mohli začať už budúci rok. Ak sa úspechy potvrdia vo väčšej skupine pacientov, mohlo by to znamenať začiatok novej éry v boji proti cukrovke prvého typu – ochoreniu, ktoré roky patrí medzi najnáročnejšie výzvy modernej medicíny.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta