Vedci našli recept proti starnutiu. Kľúč k elixíru života je ukrytý v každom z nás

Starnutie sa dlhodobo spája s genetikou, životným štýlom či prostredím, no čoraz viac pozornosti sa sústreďuje aj na črevné baktérie. Práve tie v tele neustále produkujú množstvo látok, ktoré ovplyvňujú zdravie. Nový výskum naznačuje, že ich správanie možno cielene usmerniť. O zisteniach informoval web ScienceDaily.

Vedci objavili spôsob, ako prinútiť baktérie v tráviacom systéme zvierat správať sa ako mikroskopické továrne na výrobu zlúčenín spojených s dlhším životom. Výsledky naznačujú nový prístup k vývoju liekov, ktoré by nepôsobili priamo na telo, ale ovplyvňovali črevný mikrobióm.

Baktérie ako zdroj dlhovekosti

Výskum viedla Meng Wang, vedúca výskumnej skupiny v Janelia Research Campus, ktorá sa dlhodobo venuje biológii starnutia. Jej tím sa snažil nájsť praktický spôsob, ako preniesť predchádzajúce laboratórne objavy o látkach spojených s dlhovekosťou do použiteľnej formy.

Vedci sa zamerali na črevný mikrobióm, teda súbor baktérií v tráviacom trakte, ktorý prirodzene produkuje množstvo rôznych chemických zlúčenín. Ich pozornosť sa sústredila na kyselinu kolánovú, látku vytváranú črevnými baktériami, ktorá už v minulosti preukázala schopnosť predĺžiť život hlístam a ovocným muškám.

Antibiotikum ako spúšťač

V najnovších experimentoch tím zistil, že baktérie produkujú výrazne viac kyseliny kolánovej po vystavení nízkym dávkam antibiotika cefaloridín. Hlísty, ktoré antibiotikum dostávali, žili dlhšie, čo prepojilo zvýšenú produkciu tejto látky s predĺžením života.

Následne vedci testovali rovnaký princíp na myšiach. Nízke dávky cefaloridínu aktivovali v črevných baktériách gény zodpovedné za tvorbu kyseliny kolánovej. Tento proces viedol k zmenám v metabolizme spojenom so starnutím. U samcov sa zvýšila hladina „dobrého“ cholesterolu a znížila hladina „zlého“, zatiaľ čo u samíc sa zaznamenal pokles hladiny inzulínu.

Prečo je prístup šetrnejší?

Cefaloridín má jednu kľúčovú vlastnosť. Po perorálnom podaní sa nevstrebáva do krvného obehu. To znamená, že pôsobí priamo v črevách a neovplyvňuje zvyšok tela, čím sa znižuje riziko toxicity a nežiaducich vedľajších účinkov.

Podľa výskumníkov výsledky poukazujú na sľubnú stratégiu podpory dlhovekosti pomocou liekov, ktoré cielia na baktérie, nie na ľudské bunky. Tento prístup by mohol v budúcnosti ovplyvniť spôsob, akým sa lieky navrhujú, a posunúť pozornosť k látkam, ktoré usmerňujú mikrobióm k produkcii zdraviu prospešných molekúl.

Starnutie ako biologický problém

Otázka, či možno proces starnutia spomaliť alebo cielene ovplyvniť, sa čoraz častejšie objavuje nielen vo vede, ale aj vo verejných diskusiách. O výskumoch zameraných na dlhovekosť sme informovali už v minulosti.

Počas diskusií v Davose sa hovorilo aj o tom, či je starnutie nevyhnutným procesom. Elon Musk priznal, že sa tejto oblasti systematicky nevenoval, no naznačil, že ju nepovažuje za neriešiteľnú. Do rozhovoru sa zapojil aj genetik David Sinclair z Harvardu, ktorý uviedol, že starnutie má relatívne jednoduché biologické vysvetlenie a nemusí byť jednosmerné.

Musk následne položil otázku „ER-100?“ a Sinclair potvrdil, že nejde len o teóriu, ale o projekt, ktorý sa posúva smerom ku klinickému testovaniu.

Génová terapia na prahu testov

ER-100 je experimentálna génová terapia vyvíjaná spoločnosťou Life Biosciences v Bostone. Podľa dostupných informácií sa program dostal do fázy, v ktorej môže začať prvé testovanie na ľuďoch.

Terapia sa nepodáva vo forme tabletky, ale injekciou do oka. Tento prístup umožňuje lokálne pôsobenie a presnejšie sledovanie účinkov. Prvé klinické použitie sa zameriava na glaukóm a ischemickú neuropatiu zrakového nervu.

Základom terapie je epigenetické reprogramovanie, ktoré nemení samotnú DNA, ale ovplyvňuje regulačné mechanizmy nad ňou. Terapia využíva faktory OCT4, SOX2 a KLF4, známe ako OSK. Práve tieto faktory sa spájajú s obnovou mladších epigenetických vzorcov, čo potvrdili aj experimenty na myšiach v roku 2020.

Prvá fáza klinickej štúdie má overiť bezpečnosť a biologickú odpoveď. Ak sa potvrdí schopnosť obnoviť funkciu nervového tkaniva, pôjde o významný posun v oblasti výskumu starnutia.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy