Vedci objavili liek proti agresívnej rakovine. Nádorové bunky už nemajú kam utiecť

Agresívne typy rakoviny sú nebezpečné najmä tým, že sa nezdržiavajú len na jednom mieste. Nádorové bunky si dokážu nájsť cestu do ďalších orgánov cez krvné cievy, ktoré fungujú ako dopravné trasy naprieč telom. Výsledkom sú nové ložiská a rýchle postupovanie choroby.

Keď sa nádorové bunky dostanú do krvného riečišťa, veľmi rýchlo sa začnú spájať s krvnými doštičkami. Tie bežne slúžia na zrážanie krvi, no v tomto prípade im poskytujú akýsi ochranný obal. Týmto spôsobom sú rakovinové bunky skryté pred imunitnými bunkami, ktoré by ich inak zlikvidovali. Informoval o tom web Knowridge.

Ako rakovinové bunky unikajú imunite

Vedci však zistili, že liek ifetroban dokáže túto väzbu prerušiť. Pôvodne bol vyvinutý na zabránenie tvorby krvných zrazenín, no ukázalo sa, že má ešte jednu pozoruhodnú vlastnosť: dokáže obnažiť nádorové bunky tak, aby na ne imunitný systém mohol zaútočiť.

Výskum publikovaný v odbornom časopise Experimental Hematology & Oncology ukazuje, že ak sa podarí rakovinovým bunkám zabrániť v tom, aby sa ukryli za doštičky, telo ich dokáže odstrániť ešte predtým, než sa stihnú usadiť v nových orgánoch.

Jeden z autorov štúdie, Dr. Thomas Werfel, vysvetlil, že liečba nádorov, ktoré zostávajú lokalizované, je vo väčšine prípadov zvládnuteľná. Skutočný problém nastáva v momente, keď sa choroba začne šíriť. „Najväčšie riziko predstavuje metastázovanie,“ uviedol. Podľa neho by zastavenie šírenia mohlo zachrániť množstvo životov.

Najagresívnejšie typy a experimentálne výsledky

Tím sa sústredil najmä na trojito negatívny karcinóm prsníka, jeden z najťažšie liečiteľných a najagresívnejších typov. Tento nádor často produkuje vysoké množstvo receptoru TPr, ktorý umožňuje doštičkám prichytiť sa na rakovinové bunky. Vedci preto skúmali, čo sa stane, ak sa tento receptor zablokuje.

Výsledky pokusov na zvieracích modeloch boli výrazné: ifetroban znížil počet metastáz v pľúcach o 67 %, v pečeni o 60 % a počet cirkulujúcich nádorových buniek v krvi klesol o viac než polovicu. Tieto čísla naznačujú, že liek dokáže zásadne spomaliť alebo úplne prerušiť proces metastázovania.

K dnešnému dňu existuje len veľmi málo liekov, ktorých hlavným účelom je zabrániť šíreniu rakoviny. Väčšina súčasných terapií cieli najmä na zmenšovanie už existujúcich nádorov. Ifetroban ich nenahrádza, ale mohol by ich doplniť – kým štandardná liečba ničí primárny nádor, ifetroban by mohol zastaviť vznik nových.

Obrovskou výhodou je, že tento liek už prešiel bezpečnostným testovaním u viac ako 1 400 ľudí v rámci skúšok na iné ochorenia. Preto môže byť cesta k jeho schváleniu výrazne kratšia ako pri úplne nových molekulách, ktoré prechádzajú rokmi výskumov.

Keďže ifetroban už je v klinických skúškach pre ďalšie diagnózy, vedci dúfajú, že ak sa jeho účinnosť preukáže aj u onkologických pacientov, celý proces pôjde rýchlejšie.

Nádej pre liečbu smrteľných druhov rakoviny

Odborníci veria, že tento objav môže otvoriť dvere novým prístupom pri liečbe najhorších typov rakoviny, ako sú nádory pľúc, prsníka či pankreasu. Ak sa potvrdí, že ifetroban dokáže zastaviť pohyb nádorových buniek krvným riečiskom, pacienti by mohli mať oveľa vyššiu šancu na prežitie a lepšiu odpoveď na ďalšie terapie.

Je to krok, ktorý môže výrazne zmeniť spôsob, akým bojujeme s metastázami – a tým aj s jednou z najväčších hrozieb onkologických ochorení.

Výskyt, ktorý už nemožno ignorovať

O niektorých druhoch rakoviny sa ešte pred pár desaťročiami hovorilo najmä v súvislosti so staršou populáciou. Dnes sa však tento obraz mení a čoraz viac diagnóz pribúda medzi ľuďmi vo veku 20 až 40 rokov. Príkladom je rakovina slepého čreva, teda apendixu, ktorá bola kedysi považovaná za extrémne zriedkavú, písali sme v minulosti.

Analýza amerického národného registra z rokov 1975 až 2019 odhalila, že ľudia narodení okolo roku 1985 majú až 4,6-násobne vyššie riziko ochorenia než generácia z 40. rokov minulého storočia. Tento trend sa pritom objavuje naprieč rôznymi skupinami pacientov aj typmi nádorov. Donedávna išlo o tak ojedinelú diagnózu, že mnohí lekári ju počas celej kariéry nevideli ani raz.

Podľa National Geographic pritom rastie výskyt ďalších 14 typov rakoviny u ľudí mladších ako 50 rokov. Zdá sa, že to, čo bolo kedysi výnimkou, je dnes zreteľný signál širšej zmeny zdravotného rizika.

Prečo sa to deje, však nie je jasné. Odborníci pracujú len s hypotézami – do úvahy pripadá vyšší výskyt obezity, sedavé fungovanie, spracované potraviny, narušený črevný mikrobióm, častejšie antibiotiká či iné environmentálne faktory. Istotu však zatiaľ nepriniesla ani jedna z nich.

Tichý nádor s nenápadnými príznakmi

Rakovina appendixu je podľa Earth.com obzvlášť ťažko zachytiteľná. Neexistuje skríning, ktorý by ju spoľahlivo odhalil, a klasická kolonoskopia ju mnohokrát nezistí. Prvé príznaky sú navyše nešpecifické: bolesti brucha, nadúvanie, zmeny trávenia, pocit plnosti, únava – teda symptómy, ktoré si väčšina ľudí spojí so stresom či stravou. Práve preto sa mnohé prípady diagnostikujú až v pokročilých štádiách.

Hoci ide stále o pomerne vzácny nádor s niekoľkými tisíckami prípadov ročne na celom svete, prudký nárast u mladších generácií znepokojuje vedcov, uvádza Science Alert. Preventívne sledovanie navyše nie je jasne definované, preto je dôležité nepodceňovať dlhodobé tráviace ťažkosti a zároveň dbať na zdravý životný štýl, ktorý môže znižovať celkové riziko.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy