Vedci objavili „neviditeľné“ bunky: Nová imunoterapia mení liečbu rakoviny od základov
- Rakovina by sa mohla liečiť rýchlejšie a dostupnejšie
- Vedci objavili, ako zamaskovať bunky pred imunitou
- Prichádza nádej na univerzálnu terapiu
- Rakovina by sa mohla liečiť rýchlejšie a dostupnejšie
- Vedci objavili, ako zamaskovať bunky pred imunitou
- Prichádza nádej na univerzálnu terapiu
Vedci z Massachusetts Institute of Technology (MIT) a Harvard Medical School posunuli imunoterapiu o krok bližšie k realite, v ktorej by sa rakovina liečila rýchlejšie a dostupnejšie. Objavili spôsob, ako upraviť prirodzené zabíjačské bunky tak, aby sa v tele správali ako neviditeľní zabijaci – útočia na nádor, ale zároveň unikajú vlastnej imunitnej obrane pacienta.
Informuje o tom web Science Alert a štúdia uverejnená na portáli Nature.
Nová generácia buniek proti rakovine
Prirodzené zabíjačské bunky (NK cells) patria medzi prvých obrancov organizmu. Útočia na všetko, čo sa javí ako cudzie – či už ide o vírusom napadnuté tkanivo, alebo rakovinové bunky. Vedci ich v laboratóriu dokážu geneticky upraviť tak, aby presne rozpoznali nádorové proteíny. Vznikajú takzvané CAR-NK bunky, ktoré sú presne navedené na cieľ.
Doteraz sa tieto bunky odoberali priamo pacientovi, upravovali a po niekoľkých týždňoch vracali späť do tela. Tento proces je však pomalý a pre niektorých pacientov aj rizikový. Preto sa čoraz viac pozornosti sústreďuje na možnosť používať krv od zdravých darcov – vytvoriť akýsi „sklad“ vopred pripravených buniek, ktoré by sa dali okamžite použiť.
Takýto prístup však naráža na zásadný problém: telo cudzorodé bunky odmieta. Imunitný systém ich vníma ako nepriateľov a zničí ich skôr, než stihnú pomôcť.
Neviditeľní pre imunitný systém
Tím z MIT a Harvardu preto hľadal spôsob, ako túto reakciu potlačiť. Zamerali sa na povrchové proteíny CAR-NK buniek – tie, ktoré imunitný systém najčastejšie identifikuje ako cudzie. Precízne molekulárne úpravy týchto proteínov dokázali bunky „zamaskovať“ a zabrániť tak ich zničeniu hostiteľskými T bunkami.
Všetky potrebné zmeny sa pritom dajú vložiť do jednej DNA sekvencie, takzvaného konštruktu. To umožňuje vytvoriť modifikované bunky v jednom kroku – jednoduchšie, rýchlejšie a lacnejšie.
„Umožňuje nám to jednorazové inžinierstvo CAR-NK buniek, ktoré sa vyhnú odmietnutiu imunitným systémom a zároveň účinnejšie ničia rakovinové bunky,“ vysvetľuje biológ Jianzhu Chen z MIT.
Podľa neho sú tieto bunky nielen výkonnejšie, ale aj bezpečnejšie. V experimentoch na myšiach dokázali prežiť aspoň tri týždne, zatiaľ čo bežné CAR-NK bunky imunitný systém rýchlo odstránil. Výsledkom bol jasný rozdiel: nádory sa pri posilnených bunkách zmenšovali, pri štandardných rástli.
Menej vedľajších účinkov, viac nádeje
Kým iné formy imunoterapie – napríklad známe CAR-T bunky – prinášajú u niektorých pacientov výrazné výsledky, môžu spôsobovať aj vážne zápalové reakcie, známe ako syndróm uvoľnenia cytokínov. Ide o nebezpečný stav, pri ktorom imunitný systém prehnane zareaguje a poškodí vlastné tkanivá.
Nové CAR-NK bunky však vyvolali podstatne slabšiu zápalovú odpoveď, čo naznačuje, že by mohli byť pre pacientov šetrnejšie.
Vedci veria, že ich prístup sa dá uplatniť aj pri iných typoch buniek, vrátane CAR-T terapie. Kľúčové je, že modifikované bunky pochádzajú od zdravých darcov – čo otvára cestu k takzvanej „off-the-shelf“ imunoterapii, teda liečbe dostupnej na okamžité použitie.
Cesta k univerzálnej imunoterapii
Zatiaľ ide len o predklinickú fázu výskumu – testy sa uskutočnili na myšiach a na ľudských tkanivách v laboratóriu. Klinické skúšky na ľuďoch ešte len prídu, no doterajšie výsledky dávajú veľkú nádej.
Ak sa účinnosť a bezpečnosť potvrdí, pacienti by sa v budúcnosti mohli liečiť bez dlhého čakania na vlastné bunky. Zdravotníci by mohli siahnuť po už pripravených CAR-NK bunkách z darcovskej banky, ktoré by telo neodmietlo a ktoré by zároveň cielene útočili na nádor.
„Veríme, že náš prístup sa dá aplikovať aj na iné alogénne bunkové produkty,“ píšu autori štúdie. „Môže prispieť k vývoju univerzálnych, zdieľaných terapií, ktoré budú dostupné pre širokú skupinu pacientov.“
Takýto prelom by mohol zmeniť spôsob, akým svet bojuje s rakovinou – z náročnej, individualizovanej liečby by sa stala pružná, štandardizovaná terapia pripravená pre každého, kto ju potrebuje.
Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: Science Alert, Nature