Vedci objavili prekvapivú úlohu oxytocínu pri výbere priateľov. Ak ho nemáme, hrozí nám autizmus či schizofrénia

Oxytocín, často prezývaný „hormón lásky“, je v centre pozornosti novej štúdie vedcov z UC Berkeley. Výskumníci skúmali jeho úlohu pri tvorbe priateľstiev a zistili, že tento hormón nie je len o náklonnosti, ale aj o tom, ako rýchlo a trvalo si dokážeme vytvoriť sociálne väzby.

V experimente použili geneticky upravené prairie voles, ktorým chýbali oxytocínové receptory. U týchto hrabošov sa proces nadväzovania priateľstiev výrazne spomalil a existujúce väzby mizli rýchlejšie, čo poukazuje na kľúčovú úlohu oxytocínu pri výbere blízkeho spoločníka.

Prairie voles sú ideálnym modelom pre štúdium sociálneho správania, pretože podobne ako ľudia tvoria selektívne priateľstvá. Výsledky ukazujú, že oxytocín pomáha nielen vytvárať partnerské a milostné vzťahy, ale aj rozhodovať, s kým sa kamarátime a komu dôverujeme.

Cítime sa bližšie jeden druhému

Takto poznáme oxytocín – hormón, ktorý sa v tele uvoľňuje pri objatí, fyzickom dotyku, ale aj počas pôrodu a dojčenia. Jeho úlohou je posilňovať sociálne väzby, budovať dôveru a podporovať pocit bezpečia. Oxytocín prispieva k tomu, že sa cítime bližšie k ľuďom, ktorých máme radi, a dokáže zmierniť stres či úzkosť.

Nejde však len o milostné aféry a partnerský život. Významne ovplyvňuje aj to, ako rýchlo a hlboko si vytvárame priateľstvá. V posledných rokoch sa stal predmetom intenzívneho výskumu, pretože vedci skúmajú jeho potenciál pri podpore psychického zdravia a liečbe porúch, ktoré narúšajú sociálne správanie.

zdroj: Freepik/Racool_Studio

Nová štúdia si posvietila na oxytocín

V novej štúdii z UC Berkeley vedci skúmali úlohu oxytocínu, známeho ako „hormón lásky“, pri formovaní priateľstiev. Použili geneticky upravené prairie voles (hraboše), ktorým chýbali oxytocínové receptory — a zistili, že sa im výrazne spomalilo nadväzovanie vzťahov. Títo jedinci tiež rýchlejšie strácali pôvodné priateľské väzby, naznačujúc, že oxytocín je kľúčový pri výbere blízkeho spoločníka. Štúdiu publikoval portál PubMed.

Prairie voles sú mimoriadnym modelom pre štúdium sociálneho správania, pretože podobne ako ľudia tvoria selektívne priateľstvá. Štúdia ukázala, že oxytocín nepodporuje len vytváranie vzťahov, ale aj to, komu máme dôveru a komu nie — teda funguje na princípe „radšej s tebou než neznámym“.

Renomovaný kardiochirurg odporúča 6 superpotravín, ktoré nahradia mäso: Zlepšia výkon mozgu a dodajú energiu

Máme krajšie vzťahy

Keď v tele funguje oxytocín a jeho receptory správne, dokážeme si nové priateľstvá vytvárať rýchlo a prirodzene, bez zbytočných zábran. Tieto vzťahy bývajú stabilné, majú tendenciu pretrvávať a každá sociálna interakcia prináša pocit odmeny a uspokojenia.

Naopak, ak oxytocínové receptory chýbajú alebo nepracujú správne, proces nadväzovania priateľstiev je spomalený, vzťahy často rýchlo miznú a interakcie s ľuďmi prinášajú len slabý pocit sociálnej odmeny. To môže viesť k dlhodobým ťažkostiam pri vytváraní a udržiavaní hlbších väzieb, čo zvyšuje náchylnosť na problémy so sociálnou integráciou.

zdroj: Unsplash/Becca Tapert

Nerovnováha hladiny oxytocínu 

Aj keď vedci zatiaľ nenašli priame dôkazy, že nízka hladina oxytocínu priamo spôsobuje autizmus či schizofréniu, viaceré výskumy naznačujú, že jeho nerovnováha môže zvyšovať náchylnosť na tieto ochorenia. Oxytocín hrá dôležitú úlohu pri rozpoznávaní sociálnych signálov, vytváraní dôvery a budovaní vzťahov.

Ak tieto procesy nefungujú správne, môže to prispieť k problémom v sociálnom správaní, ktoré sú pre autizmus aj schizofréniu typické. Preto odborníci skúmajú, či úprava hladín tohto hormónu alebo citlivosti jeho receptorov by mohla byť jedným z podporných prístupov pri liečbe týchto porúch.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy