Vedci objavili prekvapivý kľúč k prevencii demencie v strednom veku. Mozog ti poďakuje za tento jednoduchý zvyk

Demencia nie je len strašiakom vysokého veku. Nový výskum naznačuje, že o jej riziku rozhoduje aj to, ako sa hýbeš v období, keď je život v plnom tempe – máš prácu, rodinu, povinnosti a telo začína nenápadne pripomínať, že už nie je nezničiteľné. Práve vtedy však môžeš pre svoj mozog urobiť najviac.

Výskumníci z Karolinska Institutet vo Švédsku sledovali vyše 61-tisíc ľudí vo veku 39 až 70 rokov. Pri nástupe do britskej databázy UK Biobank absolvovali test kardiorespiračnej zdatnosti, krátke kognitívne skúšky a genetické vyšetrenie, ktoré odhalilo ich predispozíciu na Alzheimerovu chorobu. A potom nastala dlhá pauza. O dvanásť rokov neskôr vedci porovnali pôvodné výsledky s tým, či sa u účastníkov medzičasom objavila demencia.

Výsledok bol jasný: čím lepšia kondícia, tým nižšie riziko porúch pamäti, pozornosti či spracovania informácií. U ľudí s genetickým rizikom bol efekt ešte výraznejší – kondícia dokázala znížiť pravdepodobnosť vzniku Alzheimerovej choroby až o 35 percent.

Informujú o tom web CNN a štúdie uverejnené na portáloch BMJ a AHA Journals. 

Telo v kondícii, mozog v pohybe

Hlavná autorka štúdie Weili Xu zhrnula závery jednoducho: aj malé zlepšenie fyzickej kondície môže dlhodobo výrazne prospieť mozgu. Najzdatnejší účastníci mali len 0,6-percentnú relatívnu pravdepodobnosť, že sa u nich neskôr rozvinie demencia. A ak predsa, choroba sa u nich objavila v priemere o rok a pol neskôr než u menej fit ľudí.

Kardiorespiračná zdatnosť je pritom výsledkom obyčajného pravidelného pohybu. Je to schopnosť tela prijímať a využívať kyslík počas dlhšej aktivity. Aeróbne cvičenie posilňuje srdce, zlepšuje prácu pľúc a zrýchľuje prenos kyslíka do svalov aj mozgu. Odborníci sa zhodujú, že práve toto je jeden z kľúčov k udržaniu kognitívnych funkcií v dobrom stave.

Preventívny neurológ Richard Isaacson ide ešte ďalej: podľa neho pôsobí pohyb na mozog takmer ako „zázračný liek“. Tvrdí, že zdatné telo zrýchľuje aj samotné myslenie. Slová a nápady podľa neho v mozgu putujú rýchlejšie, ak človek pravidelne trénuje.

Genetika nie je osud

Najvýraznejší prínos mal pohyb u ľudí, ktorí podľa genetických testov mali vyššiu pravdepodobnosť Alzheimerovej choroby. Ak však zároveň patrili medzi fyzicky najzdatnejších, ich riziko kleslo o tretinu.

Zistenia zapadajú do širšieho obrazu výskumov, ktoré ukazujú, že životný štýl môže výrazne kompenzovať genetické predispozície. Isaacson pripomína, že najlepšie výsledky prináša kombinácia viacerých opatrení: pravidelný pohyb, kvalitný spánok, kontrola krvného tlaku a cukru, zdravá strava či dôkladná starostlivosť o zrak a sluch.

Čo sa deje s kondíciou, keď starneš

Kardiorespiračná zdatnosť prirodzene klesá – v dvadsiatke a tridsiatke o tri až šesť percent na dekádu, po sedemdesiatke až o dvadsať percent. Ak sa človek prestane hýbať, pokles je rýchly a ovplyvňuje aj mozog.

Americká asociácia pre srdce dlhodobo upozorňuje, že nízka kondícia je silným prediktorom infarktu, cievnych ochorení aj predčasného úmrtia. Nová štúdia pridáva ďalší dôsledok: vyššie riziko demencie.

Ako výskum prebiehal

Účastníci UK Biobank absolvovali pri registrácii test kondície, jednoduché kognitívne úlohy a genetické vyšetrenie. O dvanásť rokov neskôr vedci analyzovali, či existuje súvislosť medzi pôvodnými výsledkami a vznikom demencie.

Potvrdilo sa, že lepšia kondícia znamenala lepšiu výkonnosť v úlohách zameraných na pamäť, rýchlosť spracovania informácií aj pozornosť. Ľudia si presnejšie vybavovali slová, čísla či plánované úlohy, rýchlejšie reagovali a efektívnejšie riešili problémy.

Limity, ktoré treba brať vážne

Kardiológ Valentin Fuster upozorňuje, že ide o observačný výskum. Nemôže preto priamo dokázať, že kondícia spôsobuje nižšie riziko demencie.

Zároveň pripomína, že najmenej zdatní ľudia mali častejšie problémy s tlakom, cukrovkou, cholesterolom či hmotnosťou. A to sú faktory, ktoré poškodzujú cievy v celom tele – aj v mozgu. Lepšia kondícia tak môže byť znakom celkovo zdravšieho životného štýlu, ktorý podporuje srdce aj mozog.

Podľa Fustera je srdce a mozog prepojené viac, než si pripúšťame. Spoločné rizikové faktory ovplyvňujú vznik cievnej aj Alzheimerovej demencie.

Ako si kondíciu vybudovať

Odborníci radia: vyber si aktivitu, pri ktorej sa ti zrýchli dych a nebude sa ti dať plynulo rozprávať. Nemusíš behať maratóny. Stačí rýchla chôdza, bicykel, plávanie, turistika, beh či tanec. Dôležitá je pravidelnosť: aspoň 30 minút denne päťkrát týždenne.

Veľký efekt má aj intervalový tréning, pri ktorom striedaš rýchlejšie a pomalšie úseky. Podľa Cleveland Clinic tak môžeš zvýšiť kondíciu až o 79 percent. Kolektívne športy – futbal, basketbal, hokej – sú tiež skvelým spôsobom, ako podporiť srdcovo-mozgové zdravie.

A benefity pohybu siahajú ešte ďalej. Zlepšuje spánok, stabilizuje náladu, pomáha s hmotnosťou a predlžuje život. Nová štúdia len potvrdzuje, že pre mozog je fyzická aktivita jednou z najúčinnejších investícií stredného veku.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti